Bojové operácie - Veľká vojna a územie Slovenska 1914 - 1918

Prihlásenie



Heslo



Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového
Kliknite sem.
 

Bojové operácie

Pochod Pruská sláva

Pochod Pruská sláva






Prvá svetová vojna bol rozsiahly globálny vojenskı konflikt. V tomto texte, slúžiacom na rıchle zorientovanie v problematike sa zameriame na niektoré kľúčové operácie, v ktorıch boli nasadení "naši vojaci".

Ofenzíva proti Srbsku - júl až august 1914

Po vyhlásení vojny Srbsku 28. júla 1914, bola vyhlásená čiastočná mobilizácia. Pôvodne sa v nej počítalo len s ôsmimi zbormi troch armád, druhej, piatej a šiestej armády. Do šiestej armády v XV. zbore a v 1. ID (pešej divízii) a v 7. horskej brigáde (7 GbBrig) bol zaradenı aj štvrtı prápor nášho lučeneckého pešieho pluku.
Samotné boje začali 29. júla, kedy dopadli na Belehrad prvé delostrelecké granáty. Ostreľovanie mesta na diaľku bolo jedinou možnosťou, pretože pešie jednotky ešte neboli sústredené. Pešia ofenzíva začína 12. augusta. 5. armáda sa dvoma zbormi pokúsila prekročiť rieku Drinu vo svojom sektore frontu, čo sa im bez problémov podarilo, keďže čelili len slabım silám. Hlavné srbské sily boli sústredené vo vnútrozemí.
Prvé prekročenie hraníc bolo pri Loznici, druhé oproti Lešnici, tretie na rieke Sáva pri Šabaci. Ďalšie prekročenia boli pri Zvorniku, Ljuboviji a Branjevu. Rakúsko-uhorské jednotky potom postupovali vo všeobecnom smere na Valjevo 14. augusta. Zaútočili (XIII. zbor) na kopce v okolí Loznice, hustá streľba srbskıch pušiek však postup zastavila. V noci sa Srbi stiahli až do Jarebice, potom zaujali pozície v údolí rieky Jadar.
Cisárski (XIII. zbor) sa snažili pospájať predmostia a zmocniť sa tak celého severozápadného Srbska a začali pomalé obsadzovanie pohoria Cer nad mestečkami Loznica a Ljesnica.
16. augusta českı VIII. zbor sa pohol hornatım terénom od Lipolistu k Šabacu tak, aby došlo k prepojeniu oboch predmostí. Srbská línia však vydržala, neskôr Srbi posilnili a vytlačili cisárskych späť, čomu nezabránil ani zúrivı odpor niektorıch českıch plukov, ktoré boli zdecimované


http://www.emersonkent.com/images/serbia.jpg

Maďarské jednotky IV. zboru vyrazili 18. augusta z predmostia pri Šabaci s cieľom pomôcť ohrozenému VIII. zboru. Odpoludnia ich však Srbi zastavili. Hneď ráno však maďarské divízie silne a rozhodne zatlačili až prelomili obranu Srbov.
Celková situácia rakúsko-uhorskej armády bola však vo väčšine frontu ťažká, jednotky boli na ústupe, stratili delá, kone a ďalšie potrebné vybavenia a dali sa na ústup.
24. augusta skončilo prvé ťaženie rakúsko-uhorskej armády v prvej svetovej vojne. Išlo o mimoriadne prudké a krátke ťaženie, ktoré skončilo porážkou. Celkové rak.-uhor. straty sa odhadujú na 38.000 mŕtvych a zranenıch, čo je asi 1/5 nasadenıch vojsk. Srbská armáda utrpela stratu 18.000 mužov.


Mobilizačná vyhláška po slovensky

Sústredenie vojsk v Haliči

Hlavnım bojiskom prvej svetovej vojny sa pre našich chlapov na dlhé tri roky mal stať vıchodnı front s cárskym Ruskom. S vınimkou Karpát ide o rovinatú poľnohospodársku krajinu s početnımi roľníckymi dedinami. Cestná sieť bola tvorená nespevnenımi vidieckymi cestami, ktoré sa na jar a na jeseň menili na moria blata, pretože ich prašnı povrch nedokázal vydržať intenzívne presuny početnıch armád.
Rakúsko – uhorská a nemecká armáda na vıchodnom fronte mala dočinenia s veľmi silnou ruskou cárskou armádou, zocelenou v neúspešnej rusko – japonskej vojne v rokoch 1904 – 1905. Po nej nastala v cárskej armáde rozsiahla reorganizácia a reformy. Ruská pechota síce v boji neoplıvala prílišnou iniciatívou a aktivitou, ale bola dobre vycvičená, vytrvalá a odolná. Veľmi silné a skúsené bolo aj ruské delostrelectvo. Jednotky boli organizované podobne ako v cisárskej armáde. Ruské poľné vojsko disponovalo deviatimi armádami v asi dvojnásobnej sile rakúsko – uhorskıch brannıch síl. Pre ruskú armádu nebolo problémom nahradzovať ľudské straty, naopak v priebehu vojny neustále zvyšovali svoje počty v poli.
Vrchné velenie rakúsko-uhorskej armády (AOK) čeliac početnej presile sa rozhodli viesť aktívnu obrannú vojnu s častımi presunmi jednotiek a protiútokmi. Vojna nadobudla mimoriadne pohyblivı charakter, ktorı si udržala až do zimnıch mesiacov a v niektorıch úsekoch aj neskôr. Vıchodnı front možno považovať za najmobilnejšie bojisko celej vojny. Armády prekonávali veľké vzdialenosti. Presuny boli takmer na dennom poriadku.



Zostavu armád začínala na západe, severne od Krakowa, nemecká Armádna skupina Kummer. Zostava pokračovala rakúsko – uhorskımi armádami. 1. armádou generála kavalérie Dankla v sile troch zborov: I. krakowskı, V. bratislavskı a X. premyślovskı zbor. Pod velenie armády podliehala aj 12. pešia divízia , dve jazdecké divízie a sedem rôznych peších brigád.
Vedľa 1. armády, v predpolí pevnosti Premyśl, sa rozmiestnila 4. armáda generála pechoty Moritza rytiera von Auffenberga. Pod jej velenie spadal II. viedenskı zbor, VI. košickı zbor a IX. litoměřickı zbor. Po 20-tom auguste bol k nej priradenı aj novovytvorenı XVII. zbor. K armáde patrili aj dve jazdecké divízie, dve jazdecké brigády a jedna pochodová brigáda.
V okolí Lvivu sa od 6-teho augusta začala sústreďovať 3. armáda pod velením generála kavalérie Rudolfa rytiera von Brudermanna. Podliehali jej len dva zbory: XI. zbor Lemberg z Haliča a XVI. zbor z Innsbrucku. Zostavu armády dopĺňali dve honvédske pešie divízie, tri jazdecké divízie, brigáda Landsturmu a dve pochodové brigády. Od 28. augusta bola doplnená pochodovımi útvarmi 41. a 23. divízie.
Armádna skupina generála pechoty Hermanna Kövessa von Kövessháza od 8. do 25. augusta, potom 2. armáda generála kavalérie Eduard v. Böhm-Ermolli sa musela od samého začiatku mobilizácie potıkať s problémami. Pri vyhlásení čiastočnej mobilizácie jej boli do Srbska odvelené dva zbory: VII. temešvársky a IV. budapeštiansky. Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie, zmene mobilizačného plánu a otvorení ruského frontu boli prevelené. Na bojové pozície 2. armády dorazili až koncom augusta. Do zostavy armády patril XII. zbor Hermannstadt a III. zbor Graz. Pod velenie patrili tri pešie divízie, tri jazdecké divízie, päť brigád Landsturmu a niekoľko pochodovıch útvarov. 2. armáda zaujala svoje pozície na pravom okraji frontu až po hranice s Rumunskom.
Na vıchodnom fronte mala nem. a rak.-uhor. armáda v poli 819 ½ práporov pechoty, 6 bicyklovıch čiat, 384 švadrón jazdy, 380 batérií (2082 diel), 83 technickıch čiat, 88 čiat pevnostného delostrelectva, 1234 guľometov.

Ruská ofenzíva v Haliči – august 1914

Boje otvorili Rusi, keď vpadli nečakane do vıchodného Haliča už v prvej polovici augusta. Už 8. augusta prekročili rieku Stryi do Haliča. 3. armáda vytvorila obrannú líniu na rieke Gnila Lipa, odkiaľ musela ustúpiť. Jej jednotky boli dopĺňané len pomaly, plnı stav hlásili až 26. augusta, hoci už aktívne bojovala.
Ruské jednotky vpadli aj do Vıchodného Pruska, kde nemecké jednotky čelili mimoriadne veľkej presile a hrozilo, že Rusi vpadnú do Nemecka. Preto rak.-uhor. vrchné velenie AOK rozhodlo začať protiútok ešte pred dokončením sústredenia vojsk. Do pohybu sa preto dala 1. armáda smerom na Lublin a pri meste Kraśnik se stretla so silnım zoskupením ruskej armády. Sústredením svojich vojsk na malom priestore ľavého krídla sa Danklovi podarilo vytvoriť tlak a donútiť Rusov k ústupu. V ruskej zostave sa vytvorila medzera a takmer obchvátil celú ruskú armádu. Mesto Kraśnik po ťažkıch bojoch bolo obsadené. Rusi prišli o 60 000 mužov. Straty 1. armády boli asi 40 000 mužov. 1. armáda postúpila o 100 km do nepriateľského územia.



Pohla sa aj 4. armáda smerom na Komorów. Košickı VI. zbor sa pred Komorówom dostal do silnej delostreleckej a guľometnej paľby, kde začal skutočnı masaker. Jeho pluky utrpeli značné straty. Všetky zbory armády sa koncom augusta dostali do ťažkıch bojov. Za cenu veľkıch strát tlačili Rusov na sever. VI. zbor nakoniec zastal na rieke Huczwa vıchodne od Komorówa.
Ako sa neskôr ukázalo odhad ruskıch síl AOK bol nesprávny. 1. a 4. armáda postúpila do takmer prázdneho priestoru. Hlavné ruské sily stáli oproti postaveniu 3. a ešte nekompletnej 2. armády. 3. armáda sa pokúsila o útok v priestore Zolochiv (Zlocov, Zloczow) a snažila sa zabezpečiť pravé krídlo 4. armády. Bez dostatočného prieskumu sa pohla do otvoreného priestoru a padla do dokonalej ruskej pasce. Ruské delostrelectvo rozbilo zostavu 3. armády, rozbité pluky bez dostatočnej delostreleckej podpory sa dostali do krížovej guľometnej paľby z dobre krytıch pozícií. Totálnu skazu dokončili povestné a obávané ruské bodáky v obrovskej presile. Medzi jednotkami sa šírila panika a zvyšky armády sa dali na rıchly ústup nechávajúc za sebou množstvo zbraní a materiálu. 3. armáda stratila 2/3 svojich mužov. Úspech 1. a 4. armády sa v okamihu stratil a celı front sa dostal do vážnych problémov. Bez možnosti a schopnosti zachytiť sa na novej obrannej línii pokračoval ústup 2. a 3. armády až na líniu Grodeckıch jazier.
Na zvrátenie nepriaznivej situácie bol nariadenı útok časti 4. armády smerom na vıchod. Priestor Komorówa zostali brániť len štyri pešie divízie. Do pohybu sa dala aj 2. a zdecimovaná 3. armáda. Presunutá časť 4. armády však nemala dostatok delostrelectva a znovu bola nútená útočiť otvorenım terénom proti početnejšiemu nepriateľovi. Za cenu ťažkıch strát postúpila 2. a 3. armáda k nedávno opustenej pevnosti Lviv. Slabá postupujúca 4. armáda nedokázala prelomiť ruské postavenia .
Ruské vrchné velenie Stavka presmerovalo armádu postupujúcu do Nemecka proti 1. armáde a zastavili jej postup pri meste Krasnystav. V čase bitky o Lviv zaútočila ruská armáda na nevıhodné postavenie 4. a 1. armády a medzi armády sa šibeničnım tempom vtlačili masy jednotiek a snažili sa zovrieť 4. armádu.



Keďže aj ostatné armády mali vážne problémy, neodkladne bol nariadenı strategickı ústup všetkıch armád na juh až na rieku San. Začal 11. septembra za neustáleho tlaku protivníka. Nekonečné kolóny vojakov pochodujúcich po prašnıch poľskıch cestách nasledovali stovky tisícok koní, ktoré ťahali delá a vozy. Vojaci po ceste rekvirovali dobytok, odvážali potraviny a zapaľovali budovy. Ťažko zdecimované cisárske pešie divízie museli podstúpiť dlhı a vyčerpávajúci pochod. 1. armáda zvádzajúc ústupové boje s dvoma ruskımi armádami ustupovala od Sanu na juhozápad po južnom brehu Wisly. Až na konci mesiaca zaujali obrannú líniu na sútoku Dunajca s Wislou. Mnoho jednotiek bolo úplne dezorganizovanıch a premiešanıch, armáda stratila mnoho vızbroje a koní. Halič padla do rúk nepriateľa. Väčšina rakúsko-uhorskıch jednotiek bola v obrannıch pozíciách do 28. septembra.

Obliehanie pevnosti Premyśl – september - október 1914

Dramatickı ústup armád z Haliča sprevádzali dopravné a zásobovacie problémy. Mnoho jednotiek stratilo svoje kone alebo vozy, ocitli sa bez jedla a munície uprostred poľskıch polí. Pevnosť Przemyśl, najmocnejšia pevnosť monarchie, sa pre mnohıch stala jedinım miestom, kde sa dali nájsť zásoby a úkryt. Zblúdené a ťažko poničené jednotky, často neschopné ďalšieho úmorného pochodu na západ sa uchılili v pevnosti. Ustúpením jednotiek z Haliča, sa pevnosť dostala do ruského obkľúčenia. 18. septembra tu bolo zhruba 130 000 vojakov, spolu asi 62 práporov pechoty, delostrelectvo, jazda a ženijné (sapérske) jednotky. Obliehanie pevnosti začalo 24. septembra. Rusi pevnosť ani za cenu značnıch strát (až 40 000 mužov) nedobyli. 3. armáda gen. Boroevića nakoniec dorazila k pevnosti 11. októbra a oslobodila ju.



Druhá ofenzíva centrálnych mocností v Haliči – október 1914

Armády stiahnuté za riekou San boli doplnené náhradnımi jednotkami, avšak pochodové prápory nemali dostatok guľometov a počet diel bol menší ako v auguste. Ofenzíva začala 28. septembra, kedy zo zákopov vyrazili nemecké jednotky na ľavom krídle 1. armády. Samotná 1. armáda vyrazila do útoku z priestoru Krakowa až 1. októbra za zlého počasia. Zbory museli prekonávať veľké vzdialenosti, aby mohli účinne ohroziť ruské jednotky sústreďujúce sa na severe na úder do Nemecka. Ľavé krídlo zamierilo na sever cez rieku Nidu a následne do ohybu Wisly pri Iwangorode (dnešné Pulawy). Stred armády postupoval po severnom brehu Wisly. Po krátkom pochode narazili na ruské jednotky. Ruská línia nebola príliš silno obsadená a cisárski ňou rıchlo prenikli. Pravé krídlo armády postupovalo po južnom brehu Wisly až k jej sútoku s riekou San. Počiatočnı odpor cárskych zdolali pomerne jednoducho. 1. armáda musela prekonať miestami až 150 km, pričom mala proti sebe tri ruské armády. 4. armáda sa vydala na severovıchod k rieke San. Pohli sa aj ostatné armády. 2. a 3. armáda smerom k pevnosti Premyśl, ktorú bez väčších problémov oslobodili 11. októbra.
Postup sa zastavil na línii riek Wisla a San, kde čakali dobre rozmiestnené početné a oddıchnuté jednotky s dostatkom munície pre delostrelectvo a zásob. Rakúsko-uhorské pluky, vysilené dlhım pochodom, jesennımi dažďami, silnému delostrelectvu a bodákovım útokom sa povážlivo stenčovali. Nemeckım jednotkám začalo hroziť obkľúčenie a aj pluky 1. armády mali v polovici októbra vážne problémy udržať svoje pozície. Nakoniec bola 1. armáda porazená v ohybe Wisly oproti Iwangorodu a ustúpila na juhozápad do svojich vıchodiskovıch pozícií spred mesiaca spolu s ostatnımi armádami vo všeobecnom ústupe.
IV a XII. zbor 2. armády boli presunuté na západ k 1. armáde a pozíciám nemeckıch jednotiek bojovej skupiny Woyrsch, medzitım 1. armáda zaujala obranné pozície v priestore mesta Bytom (Beuthen), 4. armáda bránila Krakow z vıchodu. 3. armáda zaujala priestor v dĺžke skoro 150 km aj na miestach presunutej 2. armády v úseku západne od Duklianskeho priesmyku cez hrebene Karpát na vıchod. Ohrozenı bol Prešov, zákopová línia sa ďalej tiahla cez údolie Laborca severne od Humenného až po Užockı priesmyk. Presunutím 3. armády na vıchod sa medzi ňou a 4. armádou vytvorila medzera v dĺžke asi 100 km, ktorá v priebehu decembra zohrala dôležitú úlohu.
Po porážke v druhej rak.-uhor. ofenzívy sa ruské sily pohli znovu na západ. Dočasne sa ich podarilo zastaviť pri Kutne. Nasledovali boje o Lódź, na ktorıch sa cisárski vojaci nepodieľali.
13. novembra začal útok armády gen. Brusilova v smere na Prešov proti 3. armáde gen. Boroevića. Rusi sa pomalım tempom prebíjali cez zasnežené Karpaty na juh. Prekvapením bol prielom v sektore Humenné, mesto obsadili a útočili na Dukliansky priesmyk. 3. armáda bola nútená ustúpiť až do údolia Laborca a Ondavy, vyprázdniť Bardejov, ktorı Rusi obsadili. Postup Rusov zastavila až bitka pod Krakowom v priestore Limanowa – Lapanów. 3. armáda dostala posily od 2., 1. a 4. armády. 8. decembra začal taktickı ústup Rusov.



Obrana Krakówa – bitka v priestore Limanowa – Lapatow – december 1914

Ruzskijho armáda sa silou štyroch zborov prebojovala na južnom brehu Wisly do priestoru Krakowa. Na obrane Krakowa sa zúčastnil XVII., XI. a XIV. zbor posilnenı jazdeckou a nemeckou pešou divíziou. Celı zbor sa pohol 1. decembra z Krakówa smerom na Limanowú, zlomil odpor Rusov, Limanowú obsadil a otočil sa na sever k Lapatowu, kde sa prebojoval 6. decembra.
XI. zbor postupoval z Krakówa smerom na Gdow a XVII. zbor držal pozície južne od Krakówa. Ruskú armádu v oblasti začali posilňovať ďalšie jednotky. Na ich potlačenie sa pohla slabá 3. armáda bez dostatočnej delostreleckej podpory smerom na Nowy Sacz (Neusandez). Na obrane sa zúčastnil aj IV. zbor, ktorı ruskı nápor zastavil a XIV. zbor mohol pokračovať v pochode na sever. Postup sa zastavil 10. decembra pri Sobolove.



Odpoveďou bol ruskı protiútok v sile šiestich zborov. Na mnohıch miestach sa obrana zrútila, cisárski sa rozutekali a 4. armáde hrozil kolaps. Na jeho odvrátenie sa pohla skupina Szurmay zasneženımi Karpatmi na sever k mestu Nowy Sacz. Jej v ústrety sa pohla 39. košická divízia Honvédu a donútili Rusov k ústupu. 12. decembra sa triumfálne spojili skupina Szurmay a IV. zbor. Bola zastavená ďalšia ruská ofenzíva a Kraków vydržal. Nemcom sa nedarilo poraziť francúzske vojská a rak.-uhor. očakávania nemeckıch posíl zo západného frontu sa nenapĺňali. Všetko nasvedčovalo tomu, že namiesto bleskovej vojny bude pokračovať táto krvavá vojna aj ďalší rok.

Druhé obliehanie Przemyślu – november – marec 1915

Po odrazení druhej rak.-uhor. ofenzívy v októbri a začiatkom novembra bola pevnosť mimo ohrozenia. Boli doplnené zásoby a strelivo. Pri následnom ústupe armád sa už začiatkom novembra znovu začali uchyľovať roztratené a vyčerpané jednotky, ktoré neboli schopné ustúpiť až ku Krakówu alebo do Karpát. Ruská armáda obkľúčila pevnosť 9. novembra a snažila sa obrancov vyčerpať a vyhladovať.
Pokus o oslobodenie pevnosti vo februári 1915 pri zimnej ofenzíve rak.-uhor. 2. a 3. armády, o ktorej si povieme neskôr, sa nevydaril. Skončil pred bránami pevnosti. Vďaka letectvu sa ešte začiatkom marca darilo pevnosť zásobovať.
Ruska Stavka sa rozhodla pevnosť dobiť. Preto umiestnila k pevnosti kvalitné obliehacie delostrelectvo, ktoré začalo pevnosť bombardovať a 13. marca prelomili v severnom sektore opevnené objekty. Hoci sa ešte darilo udržať Rusov, bolo jasné, že pevnosť dlho nevydrží. Preto sa rozhodol veliteľ pevnosti, že sa prebije z pevnosti ku svojej armáde. Preto vyhodili do vzduchu alebo zapálili väčšinu objektov, zabili 21 000 koní a v skorıch rannıch hodinách 19. marca vyrazili z pevnosti na vıchod. Odpor Rusov bol však veľmi silnı, návrat do zničenej pevnosti nemožnı a veliteľ sa rozhodol kapitulovať 22. marca. Rusi zajali 119 500 obrancov, z toho 2 300 dôstojníkov a 9 generálov. Pre AOK to predstavovalo hotovú pohromu.

Rakúsko-uhorská zimná ofenzíva na vyslobodenie Przenyślu a ruská protiofenzíva – január 1915

Hneď po skončení bojov v priestore Krakówa sa pozornosť AOK sústredila na obkľúčenı Przemyśl. 3. armáda držala úsek frontu od Gorlice južne od Dukly až po Užockı priesmyk. Tam sa začínal sektor armádnej skupiny Pflanzer-Baltin. Skupina mala len štyri divízie, ktorımi strážila karpatské priesmyky, ktorımi strážila karpatské priesmyky, najmä Užockı a Tatársky. Pre posilnenie zostavy bol vsunutı medzi 3. armádu a Armádnu skupinu Pflanzer-Baltin nemeckı zbor v sile troch divízií. Armádna skupina Pflanzer-Baltin bola ešte posilnená aj chorvátskym XIII. zborom z Balkánu, 3. armáda niektorımi útvarmi 1. armády.
Po preskupení a doplnení vyrazili rak.-uhor. jednotky 23. januára 1915 do svojej prvej ofenzívy v novom roku zo zasneženıch Karpát veľmi pomaly. Presun diel zaostával a pechota za cenu ťažkıch strát dobıvala nepriateľské pozície. Hlboké záveje, snehové búrky a teploty pod mínus 25 stupňov sužovali vojsko bez patričného horského vybavenia. Boje 3. armády sa zmenili na jednu z najťažších skúšok celej vojny.
Ruská armáda v sile trinástich divízií sa pohla z priestoru medzi Tarnówom a Duklou, znovu prečíslila rak.-uhor. 3. armádu až prerazila jej postavenia v údolí rieky Latorica. 4. februára obsadili Medzilaborce a železničnú trať, čím odrezali vıchodné krídlo 3. armády od zásob. Do tohto úseku bola preto presunutá časť 2. armády z Poľska. Oteplenie a následné stúpnutie riek bránilo vytlačiť Rusov späť a uvoľniť dôležitú železnicu.



Armádna skupina Pflanzer-Baltin sa pohla 1. februára na sever k Iwano-Frankiwsku. Za lepších podmienok bol jej postup rıchlejší a bez väčších problémov prerazila riedko obsadené ruské postavenia. 20. februára obsadila Iwano-Frankiwsk postupovala ďalej na západ k mestu Dolina, aby vytlačili Rusov z priesmykov a uvoľnili cestu nemeckım jednotkám. Rusi však posilnili svoje jednotky a priesmyky zostali v ruskıch rukách.
Presunutá 2. armáda zaujala postavenia severne od Humenného až po Užockı priesmyk, prevzala pod svoje velenie časť pravého krídla 3. armády a začala svoj útok 27. februára najkrajšou cestou k Przemyślu. Snehová búrka a nové ruské posily ofenzívu zastavili.
20. marca začal ruskı protiútok smerom na Bardejov, na Vranov nad Topľou a na Humenné. 23. marca sa pridali aj ruské jednotky uvoľnené kapitulovaním Przemyślu. Sila ruského postupu prinútila AOK stiahnuť 2. armádu do vıhodnejších obrannıch postavení. Okolo 1. – 6. apríla Rusi prelomili front v priestore 3. armády. Nakoniec bol ruskı postup zastavenı nemeckımi jednotkami na úrovni pohoria Zwinin.
Celkové straty centrálnych mocností sa v tıchto zimnıch operáciách sa odhadujú asi na 800 000 mužov.

Gorlickı prielom – máj 1915

V priebehu apríla bola vytvorená nová nemecká 11. armáda a nepozorovane presunutá medzi 4. a 3. armádu oproti Gorliciam v sile ôsmych divízií a VI. košickı zbor s dvoma divíziami, spolu v sile 100 000 mužov a 600 diel a pripravovala sa na prielom v úseku asi 30 km.
2. mája po ohromnej delostreleckej príprave sa dala zostava do pohybu a postúpila hlboko do nepriateľského územia, napadla prisúvané posily z boku, obišla guľometné hniezda a obkľúčila dezorientované ruské sily. 3. mája postúpili slovenskí vojaci miestami až o 20 km. K útoku sa pridala na severe aj 4. a z juhu 3. armáda. 8. mája bola ruská armáda vo všeobecnom ústupe k rieke San zanechávajúc za sebou opustené vozy, delá a zdochliny koní. Prvé jednotky prekročili San pri meste Jaroslaw. Aj náš V. zbor sa vyznamenal na dobití predmostia. 11. mája začal všeobecnı ústup Rusov z Poľska.
23. mája vypovedalo Rakúsko - Uhorsko vojnu Taliansku. Ani to však nezastavilo túto mohutnú rak.-uhor. ofenzívu. V máji stratila ruská armáda viac než 400 000 mŕtvych, zranenıch a zajatıch vojakov. Teraz sa stala pevnosť Przemyśl útočiskom pre rozprášené ruské vojská. Obliehanie pevnosti začalo 16. mája. Počiatočné útoky ruské jednotky odrazili. 24. mája dorazila nem. 11. armáda, obišla pevnosť a rozostavila sa na severe, z juhu sa postavila 3. armáda. K pevnosti bolo dopravené ťažké obliehacie delostrelectvo a po systematickom ostreľovaní v noci z 30. na 31. vnikla rak.-uhor. pechota do prvıch predsunutıch obrannıch postavení nepriateľa. Przemyśl bol znovu dobitı už po štyroch dňoch bojov. 3. armáda bola rozpustená do zostáv 2. a 4. armády.



Gorlickı prielom a letná ofenzíva - 1. máj až 30. september 1915

Letná ofenzíva - leto 1915

Centrálne mocnosti sa po zastavení ofenzív na západnom talianskom fronte na rieke Isonzo (Soča), tzv. sočské ofenzívy (ktorımi sa nebudeme zaoberať), rozhodli pokračovať v ofenzíve proti Rusku aj v lete 1915. Po doplnení munície, zásob a prisunutí rezervnıch jednotiek vyrazila 2. armáda v smere na rieku Zolota Lipa. Do pohybu na vıchod sa dala aj 1., 4. a nem. 11. armáda. Nepriateľ na ústupe sa húževnato bránil, preto muselo byť prisúvané delostrelectvo na umlčanie odporu. Napriek húževnatému odporu nepriateľa padol 27. júna Tomaszów, v prvom júlovom tıždni Kraśnik.
Druhá obranná línia sa musela sformovať na ose Kholm (Cholm) – Lublin, kam boli presunuté posledné rezervy. 18. júla padol Krasnystaw, 31. júla padol Lublin. Ruské úrady a vojsko sa evakuovalo z Varšavy 4. augusta. Neskúsené posily nováčikov nemali dostatok diel, mínometov a dokonca ani pušiek, preto 4. armáda 17. augusta začala obliehanie pevnosti Brest-Litovsk spolu s nem. 11. armádou a Armádou „Brug“. Po niekoľkodňovom systematickom ostreľovaní ťažkım obliehacím delostrelectvom začal 26. augusta úspešnı útok VI. košického zboru. Masy dezorganizovanıch ruskıch vojakov unikali na vıchod. Ruská armáda bola na dlhı čas vyradená z bojov. Koncom augusta bola začatá nová rak.-uhor. jesenná ofenzíva. 17. divízií 4. a 1. armády prekročilo rieku Styr severne a južne od mesta Lutsk (Luck). Cisársky XIV. zbor generála pechoty Rotha s troma pešími a dvoma jazdeckımi divíziami obišiel nepriateľské pozície, prekonal rieku Styr a vpadol nepriateľom do mesta nečakane zo severu a zmocnil sa ho 29. augusta.
1. armáda prerazila ruské pozície už na západnom brehu Styru a následne pokračovala k mestu Dubno. 4. armáda po prekročení rieky Styr sa vydala na k ohybu rieky Horyn a k mestu Riwne (Równe, Rowno). V noci z 19. na 20. septembra došlo k prudkému útoku Rusov na XIV. zbor a 22. septembra prerazili ruské jednotky cisárske línie v priestore vysilenej 24. pešej divízie. Delostrelectvo z oboch strán zničilo Lutsk na nepoznanie. Tlak Rusov sa stával neudržateľnım a cisárski boli nútení ustúpiť. Po nevyhnutnom posilnení bola ofenzíva obnovená. Rusi boli na ústupe, ale unavení cisárski ich nedokázali prenasledovať. Rak.-uhor. ofenzíva na Riwne predčasne skončila.
Medzitım sa v priestore Ternopil odohrávali prudké boje medzi 2. armádou posilnenou nemeckımi jednotkami, ale nedokázali sa vıraznejšie presadiť a prejsť cez rieku Seret. Ani cisárska 7. armáda s ôsmimi pešími a až piatimi jazdeckımi divíziami sa vıraznejšie nedokázala presadiť, a tak ofenzíva centrálnych mocností skončila. Obidve bojujúce strany začali budovať rozsiahly systém zákopov, ktorı sa mal stať na niekoľko mesiacov ich domovom. Tımto sa do leta 1916 vıznamné bojové operácie na vıchodnom fronte skončili. Ruská armáda v tejto gigantickej porážke stratila tri milióny mužov, z toho jeden a pol milióna padol do zajatia.

Brusilova ofenzíva – jún – august 1916

Cárska armáda sa počas zimy 1915/1916 dočkala vytúženého oddychu. Po ťažkıch porážkach z leta predchádzajúceho roku potrebovala dostatok času na preskupenie, doplnenie novımi mužmi a nové vyzbrojenie. Aj cisárske jednotky prešli do obrany a uchılili sa do svojich zákopov. Na rozdiel od západného frontu, vzhľadom na obrovskú dĺžku frontovej línie od Vıchodného Pruska až po rumunskú hranicu sa častokrát stávalo, že namiesto sústavnej plne obsadenej frontovej línie nachádzame dobre opevnené body chrániace dôležité križovatky, hlavné komunikácie, mestá alebo priesmyky.
Staré porekadlo „ticho ako pred búrkou“ malo opäť dokázať svoju platnosť. Na veľkú ofenzívu sa pripravoval „ranenı ruskı drak“. 1. septembra cár prevzal osobne velenie armády, prišla reorganizácia, nastalo nevyhnutné doplnenie bojového materiálu, mužstva a najmä strateného delostrelectva, guľometov a pušiek. Už v januári mala armáda dva milióny mužov.
AOK pozorovalo ruské prípravy, dešifrovalo ich rádiové vysielanie, dokonca poznalo aj niektoré detaily útoku, ale pripravovanú ofenzívu podcenilo. Každodennı život v zákopoch a dlhá nečinnosť sa podpísali na morálke mužstva. Kvalitné jednotky boli odsunuté na talianskı front a nahradené nováčikmi bez bojovıch skúseností, nepripravenıch na bojové manévrovanie. Tesne pred útokom presunulo AOK všetkıch vojakov do prvej línie zákopov s cieľom ihneď zastaviť rozvíjajúcu sa ofenzívu. Toto opatrenie sa mu však stalo osudnım.
Ofenzíva začala 4. júna 1916 o štvrtej hodine ráno ničivou delostreleckou paľbou, ktorá prekonala všetko čo doteraz vıchodnı front videl. Celodenné bombardovanie spôsobilo veľké problémy, ako aj dômyselné palebné prepady. Noc bola pokojná. Nadránom zaduneli delá znovu, ale už boli namierené na ostnaté drôty a zábrany. Keď paľba ustala, rıchlym behom prekonali Rusi územie nikoho, častokrát len 50 metrov a zastihli práve vychádzajúcich cisárskych vojakov z úkrytov do zákopov. Zasypali ich ručnımi granátmi a skutočnı masaker dokončili lopatkami a bodákmi. Stovky vojakov zostali zasypanıch v úkrytoch. Veľkı počet slovanskıch národov, najmä Čechov sa vzdávalo.
Hneď ráno sa cieľom náporu stali zákopy X. zboru a Zboru Szurmay patriace pod velenie 4. armády. Jednotky boli rozmiestnené vıchodne od mesta Lutsk (Luck). Aj 37. honvédska pešia divízia sa vydala na ústup. Nová línia mala byť vytvorená západne od obce Romanow, no pozície sa nepodarilo udržať a aj 4. armáda sťahovala svoje zničené sily. Ruskı útok sa sústredil na dobytie mesta Lutsk a zatlačenie X. zboru na západnı breh Styru. Ústup 4. armády pokračoval až za rieku Sierna.
1. armáda dokázala na rozdiel od 4. armády ruskı útok odraziť. Jeden z najsilnejších útokov sa odohral na jej južnom krídle v sektore mesta Sapanok (Sapanow). Cisárska pechota sa musela úporne brániť opakovanım ruskım pokusom o prienik. Niektoré zákopy už boli stratené. Situácia bola veľmi vážna. Našťastie dorazila posila v podobe 25. pešej divízie a pomohla spevniť rúcajúcu sa obranu. V noci zo 7. na 8. júna sa útok smerom na Sapanok a Brody vo všeobecnom smere na Lviv zastavil. V sektore 1. a 2. armády sa počiatočnı ruskı nápor podarilo s veľkımi problémami zvládnuť.
7. armáda pod velením Pflanzer-Baltina, brániaca južnı úsek vıchodného frontu, nedokázala zadržať ruskı nápor a Rusi v priestore Jazlowec obranné línie prerazili, prekročili prítok Dnistru. Ani novú obrannú líniu na rieke Strypa sa nepodarilo udržať, a tak boli nútení opäť ustúpiť až za Dnister a Rusi si vybudovali silné predmostie.


Alexej Alexejevič Brusilov (19. 8. 1853 – 17. 3. 1926)




4. júna 1916 ráno

Rak.-uhor. AOK a nemecké DOHL - vrchné velenia sa rozhodli zastaviť ruskı postup útokom na inom mieste frontu. Centrálne armády ho začali 16. júna v priestore 1. a 4. armády smerom na Lutsk. Zo severného krídla 1. armády vyrazila do útoku 7. a 61. pešia divízia podporovaná neúnavnou cisárskou jazdou. Z južného krídla 4. armády zaduneli nemecké delá, ktoré prestrieľali cestu pechote a Rusi zažívali ťažké chvíle. No, proti južnému krídlu 1. armády podnikli Rusi tvrdı útok, a tak rodiacu sa ofenzívu zastavili. Po prísune posíl bol útok obnovenı 21. júna. Ruská obrana bola prelomená na viacerıch miestach. Nakoniec 1. a 4. armáda prerazili celé pásmo ruskej obrany a prinútili nepriateľa ustúpiť. No cisárski narazili na druhú ruskú obrannú líniu a Rusi útok zastavili. Bolo zajatıch asi 12 000 Rusov, vydobytı veľkı kus územia, no Lutsk zostal v rukách nepriateľa. Ofenzíva bola po tretíkrát obnovená 29. júna. Presnou delostreľbou boli zničené dôležité obranné úseky a nemecké a rak.-uhor. jednotky začali postupovať. Ruská pechota utrpela ťažké straty, na mnohıch miestach sa húfne vzdávala. 1. júla bol dosiahnutı absolútny prielom v sektore Boremel-Ugrinow. Proti cisárskym sa však pohli kozáci, ktorí ofenzívu zastavili.
Brusilov presunul ťažisko bojov do ohybu Styru, kde sa im podaril prielom 4. júla v sektore Kopyli. Ruskı prielom prinútil k ústupu za rieku Stochod. Tu si vybudovali nem. a rak.-uhor. jednotky dômyselnú obranu krytu delostrelectvom a guľometmi, ktorú Rusi nedokázali prekonať ani za cenu ťažkıch strát.
15. júla bola začatá nová ruská ofenzíva proti zostave 1. armády. Sibírske jednotky v noci odstránili zátarasy z ostnatého drôtu a v zákopoch sa odohral krutı boj na bodáky. Preživší museli ustúpiť za cenu strát územia na vıchodnom brehu rieky Styr. Ďalší úder prišiel 20. júla v sektore Brody. Rusom sa podarilo za vysokıch strát prekročiť v hustej paľbe Styr pri meste Werben. Brody boli evakuované.
Zúbožená 7. armáda nedokázala udržať Kuty a ustúpila k mestu Kolomyia (Kolomea) na predhorí Karpát. Rusi svoje prenasledovanie 7. armády zastavili pri priesmyku Jablonica.
Ďalšia fáza ruskej ofenzívy sa odohrala v sektore 4. armády. Brusilov zaútočil na Kovel (Kowel) 28. júla granátmi s bojovım plynom, čo vyvolalo paniku a Rusi prelomili líniu v sektore Sadowa. V tom čase Rusi tlačili na rieku Stochod opakovanımi útokmi skosenımi vždy guľometmi. Boje pokračovali až do augusta a odčerpali Brusilovi všetky rezervy. Ofenzíva na Kovel bola 10. augusta zastavená.
28. júla, severne od 7. armády, kde mala postavenia novovytvorená 3. armáda, Rusi začali intenzívne a bez ohľadu na straty útočiť a donútili 3. armádu k ústupu cez Tlumacz. Do ruskıch rúk padol veľkı kus územia vrátane mesta Iwano-Frankiwsk.
Ďalšou ranou bol útok začiatkom augusta na 2. armádu a najmä jej V. zbor. Zbor musel čeliť dvom čerstvım cárskym zborom a bol donútenı k ústupu. Na posilnenie priestoru boli prisunuté dve nemecké divízie, ktorım sa podarilo postup Rusov zastaviť.
Len v prvıch ôsmych dňoch Brusilovej ofenzívy bolo zajatıch 200 000 cisárskych vojakov, čo bolo takmer 36% zo všetkıch vojakov na vıchodnom fronte. V lete prišla Rakúsko-Uhorská monarchia o 475 000 vojakov, toho 226 000 padlo do zajatia, z nich bolo veľa Čechov a Slovákov. Rusi stratili podľa niektorıch odhadov až 800 000 vojakov. Aj táto skutočnosť prispela k prichádzajúcemu kolapsu cárskeho Ruska.

Ťaženie proti Rumunsku – jeseň a zima 1916

Rumunsko dlho čakalo na ktorú stranu sa má v tejto vojne pridať. Po relatívne úspešnej brusilovej ofenzíve prišlo k názoru, že Rakúsko - Uhorsko je na kolenách a nastal vhodnı čas na zapojenie sa do konfliktu s cieľom získať Sedmohradsko. Sedem miliónové Rumunsko vyhlásilo 27. augusta Rakúsko-Uhorsku vojnu a postavilo armádu v sile 833 000 mužov. Rakúsko - Uhorsko rumunské nebezpečenstvo očakávalo a preto v čase vyhlásenia vojny už malo pri rumunskıch hraniciach prisunuté slabé zaisťovacie jednotky 1. armády generála pechoty Arza. Tieto stáli koncom augusta proti asi 10 násobnej presile.
Hneď po vyhlásení vojny Rumuni vyrazili na Brašov (Brassó, Kronstadt) a Sibiu (Nagyszeben, Hermannstadt) do Sedmohradska. Cisárska pechota zaujala s guľometmi a delami pozície vo vyvıšenom teréne a zvádzala s Rumunmi zdržiavacie boje. Po ústupe zaujali obrannú líniu na riekach malı Kokeľ a Maroš. Neskúsené rum. velenie nedokázalo využiť svoju prevahu. V septembri dobyli Brašov a Fogaras. Sibiu a Petroseny zostali cisárske. Pri pomalom zdržiavacom ústupe boli postupne dopĺňané jednotky 1. armády. Do priestoru bola presunutá aj nem. 9. armáda, ktorá začala ofenzívu 26. septembra, prelomila rumunské línie pri Sibiu a Petroseny a donútili k ústupu Rumunov na juh. 29. augusta sa nem. a rak.-uhor. jednotky dostali až k priesmyku Červená veža. Rumunská ofenzíva sa zmenila na dokonalú porážku.
Začiatkom novembra dorazila do severovıchodného Rumunska ruská armáda cez Karpatské priesmyky a zatlačila 1. armádu až 30 km od priesmykov. Nemci sa však dostali cez priesmyky vo svojom sektore a vpadli do Rumunska súčasne s bulharskou armádou. V priebehu decembra bolo takmer celé Rumunsko obsadené silami Centrálnych mocností a rumunská armáde po strate 500 000 mužov zničená. Obsadená bola Bukurešť, Varna, Constanta, Dunaj v celej dĺžke a ropné polia Ploešti.

Kerenského ofenzíva – marec - august 1917

Tri roky vyčerpávajúcej vojny rozložili ruskú armádu a spoločnosť. Keďže milióny mužov padlo alebo bolo zajatıch, vidiek trpel nedostatkom pracovnej sily. Navyše rekvirácie úrody a zvierat spôsobovali nedostatok potravín najmä v mestách v radoch robotníkov. Z armády hromadne dezertovali tisíce mužov, ozbrojení blúdili krajinou a spôsobovali nepokoje.
Začiatkom roka 1917 obyvateľstvo Petrohradu prežívalo vlnu politickıch protestov, ktoré usporadúvali štrajkujúci zamestnanci miestnych podnikov. V Rusku sa vytvorila revolučná situácia a vo Februárovej revolúcii padol nenávidenı cárizmus. Došlo k vzburám vojakov a robotníkov, ktorá donútila cára odstúpiť a odovzdať moc dočasnej vláde. Vojaci si mali veliť sami.
V takomto stave spoločnosti a armády začal vrchnı veliteľ armády Alexejev s plánovaním ofenzívy, ktorá mala priniesť zvrat. V máji sa stal ministrom obrany Kerenski. Pokúsil sa o obnovenie disciplíny a urıchlenie príprav na ofenzívu. V júni sa stal vrchnım veliteľom Brusilov. Presunul do úzkeho priestoru početné delostrelectvo, dostatok munície a dostatok bodákov.
Rozšírilo sa nasadenie prepadovıch granátnickıch jednotiek. Išlo o fyzicky najzdatnejších vojakov vyzbrojenıch granátmi, pištoľami, karabínami a krátkymi zbraňami. Vykonávali rôznu záškodnícku činnosť v zákopoch nepriateľa, ako zmocňovanie sa zajatcov, dôstojníkov, vykonávali prieskum a pod. Vytvárali sa tiež „Prápory smrti“ alebo „Úderné prápory“. Išlo o vojakov ochotnıch útočiť a viesť demoralizované jednotky.
Po zhustenej delostreleckej príprave a zničení obrannıch línií rak.-uhor. armády a niekoľkıch prieskumnıch útokoch, vyrazili 31. júna hlavné sily južne od mesta Zborów. V ich čele bola nová československá legionárska brigáda bažiaca po porážke Rakúsko-Uhorska. Prielom sa však nepodarilo rozšíriť, keďže neboli dostatočné zálohy.
Druhım miestom frontu, ktoré bolo napadnuté, bol priestor južne od mesta Brzezany, v mieste postavenia XXV. nemeckého a XV. tureckého zboru. Tureckí vojaci sa držali dobre a odolávali ruskım skoro stotisícke bodákov. S narastajúcimi Ruskımi stratami bol útok zastavenı.
Hlavnı nápor sa začal 6. júla v sile šiestich divízií smerom na Kaluz. Línie 3. rak.-uhor. armády boli delostreľbou prelomené a donútené k ústupu. Postup bol zastavenı až 11. júla asi 15 kilometrov v hĺbke cisárskeho územia vďaka prisunutiu dobre vyzbrojenıch nem. posíl. Strata 40 000 mužov zastavila ďalšiu chuť bojovať. 11 nemeckıch divízií a cisárskej 33. divízie prešli 19. júla do protiútoku a rozbili ruské línie a na ústup sa dal celı ruskı front. Zastavil sa až polovici augusta približne na úrovni predvojnovıch hraníc. Na jeseň ruská armáda pokračovala v svojom rozklade a tisícky vojakov odchádzalo domov pešo, búrilo sa, no ochota Rusov uzavrieť mier ešte nenastala.
Do vojny sa opäť zapojila aj rozbitá rumunská armáda v roku 1916. 24. júla sa pohli rum. a ruské jednotky proti nepripravenej cisárskej 1. armáde. Podarilo sa im preraziť v údolí Soveja. Cisárki ustúpili do hornatejšieho terénu, kde sa mohli lepšie brániť streľbou z guľometov a zastavili rumunsko- ruskı úrok. Po neúspešnej Kerenského ofenzíve sa do protiútoku dali aj centrálne mocnosti s cieľom obkľúčiť a zničiť vojská dohody na rumunskom fronte. Jedno rameno klieští vyrazilo z priestoru Focsani na sever. Rumunské početné delostrelectvo a guľomety však tento zámer aj za cenu veľkıch strát zastavili. Aj druhé rameno postupujúce z hôr do priestoru Ocna bolo rozhodnım odporom zastavené a vojská centrálnych mocností prešli do obrany.
Dňa 7. novembra 1917 prebehla v Rusku ďalšia revolúcia, tzv. Októbrová revolúcia, ktorou sa v chaotickej situácii takmer bez boja dostali k moci boľševici. Nová vláda sa jednım zo svojich prvıch dekrétov - Dekrétom o mieri, obrátila na všetky bojujúce strany s vızvou uzavrieť demokratickı mier bez anexií a platenia vojnovıch náhrad. Na vızvu zareagovali iba ústredné veľmoci, pre ktorıch bola ponuka vıhodná, a ktoré pochopili ponuku ako kapituláciu Ruska. Boľševická vláda nakoniec podpísala 3. marca 1918 v Breste nemeckı mierovı diktát (Brestlitovskı mier: Rusko sa vzdalo Fínska, pobaltskıch štátov, Poľska a Ukrajiny). Tım bolo aj Rumunsko donútené podpísať mier a vıchodnı front prestal existovať. Všetka pozornosť sa sústredila na front západnı, kam Nemecko presúvalo, svoje divízie z vıchodu a čiastočne aj na taliansky front, kam zas presunulo svoje sily Rakúsko-Uhorsko. Pre česko-slovenskı odboj mal tento mier negatívne následky, pretože sa črtala možnosť, že nakoniec Rakúsko-Uhorsko a Nemecko vyhrajú vojnu, a pretože česko-slovenské vojsko v Rusku stratilo svoj vıznam.

Prielom v priestore Caporetto (Kobarid) v Julskıch Alpách – október - december 1917

Po 10. a 11. talianskej ofenzíve na Soči, tal. Isonzo, (4 ofenzívy v roku 1915 a 5 v roku 1916 a 3 do augusta 1917) boli rakúsko-uhorské sily koncom leta 1917 už značne vyčerpané a v radoch mužstva rástla demoralizácia. Preto sa nemecké velenie rozhodlo posilniť ich siedmimi divíziami, ktoré im dovoľovala stiahnuť situácia na ruskom fronte . Spolu s ôsmimi rakúskymi divíziami sa vytvorila 14. armáda pod velením nemeckého generála Belowa. Mala urobiť prielom v priestore Caporetto (Kobarid) v Julskıch Alpách. Úder, ktorı sa začal 24. októbra 1917, bol veľmi dobre naplánovanı. Smeroval z horského terénu v priestore Tolmiem a Bovcem do tyla talianskych vojsk na Soči a zapríčinil ťažkú krízu talianskej armády, ktorej sa iba nad riekou Piavou za pomoci jedenástich anglicko-francúzskych divízií podarilo front stabilizovať a vybudovať obranu.



Prielom v priestore Caporetto (12. bitka na rieke Soči) 24.10. - 12. 11. 1917

Rakúsko-uhorská letná ofenzíva na Piave – jún 1918

Rakúsko-uhorské velenie povzbudené jesennımi úspechmi sa rozhodlo pre novú ofenzívu na talianskom fronte. Ako sa neskôr ukázalo, tragicky podcenilo stav svojej armády. Blížiaci sa hospodársky kolaps monarchie spôsobil zlé zásobovanie armády najmä potravinami. Vyvolal podvıživu mužstva, hromadnı úhyn koní tak potrebnıch pre delostrelectvo, nedostatok vızbroje a granátov.
Zajatci prichádzajúci z Ruska v zlom fyzickom stave, s chorobami, boli prepustení na dovolenky, odkiaľ mali nastúpiť späť k svojim útvarom. Do konca júla 1918 sa vrátilo 670 000 mužov. Po návrate museli byť znovu vycvičení, politicky preverení a museli vysvetliť dôvod svojho zajatia. Pochopiteľne sa navrátilci snažili vyhnúť novım útrapám na fronte. Na jar a v lete 1918 došlo celkovo k 25 vzburám a do leta 1918 dezertovalo asi 800 000 mužov. Títo navrátilci demoralizovali aj zvyšné dovtedy lojálne jednotky.


Ofenzíva na Piave, situácia 15. júna - 6. júla 1918

15. júna 1918 vyrazili vyhladovaní vojaci 11. armády bez dostatočnej delostreleckej podpory zo svojich zákopov v priestore Asiago do priestoru nikoho. Na vybrané prápory vedúce útok sa zosypali granáty ťažkého kalibru, ktoré až trieštili svahy kopcov. Talianské guľomety mierili veľmi presne. Niekoľko dobre mierenıch cisárskych granátov však vyradilo niekoľko dôležitıch kľúčovıch bodov prvej talianskej línie. Postup pokračoval k druhej obrannej línii umiestnenej v hustom lesnom poraste. Dobre kryté guľomety kosili postupujúce jednotky a zastavili útok. Delá minuli všetky granáty a útok musel byť odvolanı, skončil fiaskom. Zvyšná časť 11. armády sa súčasne pokúsila o útok na masív Monte Grappa v ťažkom horskom teréne proti dobre ukrytému a opevnenému talianskému nepriateľovi. Talianské delá a guľomety ničili cisárskych vojakov po stovkách. Po niekoľkıch hodinách sa väčšina jednotiek musela stiahnuť do vıchodiskovıch pozícií. V sektore vıšiny Montello útočili jednotky cisárskej 6. armády. XXIV. zbor tu svoj prechod rieky začal už za tmy a prvé oddiely sa dostali cez Piavu a obsadili breh v šírke asi štyroch kilometrov. Vydali sa ďalej svahom vıšiny Montello, až narazili na druhú obrannú líniu. Strhol sa prudkı boj na krátku vzdialenosť. Cisárski krátkymi prískokmi a granátmi ničili talianské obranné postavenia, podarilo sa im prelomiť aj tretiu obrannú líniu a udržať pozície aj pri talianskom protiútoku. Začala sa vıstavba mostu cez Piavu, no sústavné ostreľovanie práce spomaľovalo.
Armáda Isonzo zaútočila silou štyroch zborov. Tlmené dunenie ťažkıch húfnic v diaľke za frontovou líniou bolo signálom, aby pomocou člnov a pontónov vyrazili cez Piavu. Pod ťažkou talianskou delostreleckou paľbou a za ťažkıch strát sa budovali lávky a pontónové mosty a prepravoval materiál potrebnı na ofenzívu. Pechota zatiaľ rozširovala predmostie. Cisárskym sa podarilo udržať sa na druhom brehu a umlčať talianské obranné postavenia. Vydali sa opatrne do vnútrozemia. V čele postupujúcich bola aj 14. pešia divízia so slovenskım 71. a 72. peším plukom.
O rozšírenie predmostia sa pokúsili aj divízie XVI. zboru. Jeho pechota postupovala hustım pšeničnım poľom, ktorého porast bol vysokı až dva metre. Vojaci stratili orientáciu a narazili na nepriateľské zákopy. Granát za granátom padali do hustej pšenice a nútili každého zaľahnúť. Ochranná paľba z diel sa nedala použiť. Cisárski sa dostali do nepriaznivej situácie z ktorej nebolo cesty von. Velenie zboru sa rozhodlo svoje predmostie opustiť a stiahnuť sa na vıchodnı breh.
IV., VII., a XXIII. zbor sa však na predmostí udržali. Neplánovane sa najväčší prielom podaril v úseku XXIII. zboru v oblasti St. Dona di Piave a prenikli až do hĺbky štyroch kilometrov. Velenie na tento smer presunulo ťažisko útoku. Po prvom dni toto malé predmostie obsadené troma zbormi sa AOK rozhodlo udržať a pokračovať v útoku aj na druhı deň. Po rozšírení predmostia nasledoval všeobecnı útok v smere na Treviso. Útok ale zastavili intenzívne talianské zálohy, delostrelci ničili zásoby, ktoré sa pracne podarilo dopraviť.
V noci zo 17. na 18. júna nečakane stúpla hladina Piavy. Silnı prúd do rána strhol niekoľko mostov a lávok. Tri zbory boli v kritickom momente ofenzívy odrezané od zásobovania. Protivník zatiaľ prisunul čerstvé sily a železnı prstenec okolo predmostia taliani stále silnejšie sťahovali. Aj v sektore Montello sa situácia cisárskych zhoršila. Taliani poslali proti nim päť divízií. Tie sa cez vrch prehnali ako prívalová vlna. Otrasení obrancovia si svoje pozície udržali. Znovu a naposledy.
Vyčerpané jednotky Amády Isonzo pokračovali v slabnúcich útokoch aj v nasledujúcich dňoch. Boj sa zmenil na pozičnú vojnu v zákopoch vıchodne od mesta Treviso. Rozkaz na vyprázdnenie predmostia prišiel 20. júna o 19.00 hod. za talianského ostreľovania.
Ofenzíva, ktorá nepriniesla žiadne územné zisky ani vojenské vıhody, stála monarchiu 142 000 mužov . Boli to posledné rezervy, ktoré armáda mala. Od tohto momentu musela viesť iba defenzívnu vojnu. V boji padlo mnoho dobrıch vojakov a veliteľov. V línii zostali iba príliš slabí jedinci. Delostrelectvo bolo skoro bez munície, potraviny prichádzali ešte zriedkavejšie. Porážka mala vážny dopad na morálku armády. Muži pochopili, že túto vojnu monarchia nevyhrá. Vojaci odmietali nastúpiť do pozícií a mnohí, najmä slovanské národy odchádzajú domov.
V tejto hroznej situácii sa DOHL navyše podarilo presvedčiť AOK, aby presunula na západnı front niekoľko divízií. 1. 10. 1918 je aj HIR 14 zaradenı do XVIII. zboru s 37. HID a 74. HIBrig. a nasadenı do bojov na západnom francúzskom fronte. Zbor nebol nasadenı ako celok, ale po jednotlivıch divíziách v rámci nemeckıch zborov v oblasti Verdunu. Väčšina vojakov prešla pred nasadením na front doplňujúcim vıcvikom v nemeckıch strediskách. Rak.-uhorské jednotky boli síce zaslané do pokojnıch oblastí, napriek tomu pri poslednom dohodovom útoku na jeseň 1918 utrpeli značné straty. Zvlášť počas bojov proti americkım a francúzskym jednotkám, proti ktorım nemali žiadnu adekvátnu vızbroj. V dvojdňovıch bojoch s Američanmi o St. Mihiel prišla 35. pešia divízia o viac ako 3000 mužov!

Ťaženie do Ukrajiny 1918

Začiatkom roka 1918 došlo k úplnej dezintegrácii ruského štátu. Armáda ako taká prestala existovať a jednotlivé útvary sa premenili na súkromné armády súperiacich politickıch zoskupení. Nemecko a Rakúsko - Uhorsko si od Ukrajiny vynútili prísľub dodávky milióna ton obilia. Cisár Karl 24. februára nariadil prekročiť hranice na Ukrajinu a zabezpečiť dodávku obilia.
3. marca 1918 došlo k uzavretiu separátneho mieru medzi Ruskom a Centrálnymi mocnosťami. Mier bol ratifikovanı 16. marca a do dejín vošiel ako tzv. Brest-Litovskı.
Celkovo v rámci Vıchodnej Armády (Ostarmee) gen. pechoty Alfréda Kraussa až 67. peších práporov, 27 jazdeckıch polovičnıch plukov a 54 batérií delostrelectva. Zlá potravinová situácia v monarchii sa však vırazne nezlepšila.

Literatúra:
1. Österreich-Ungarns Letzter Krieg 1914-18,,sedem zväzkov s mapami a prílohami,1930-38, Verlag Militärwissenschaftlichen Mitteilungen Wien.
2. HORVÁTH, J. Posledná vojna Rakúsko-Uhorskej monarchie. Banská Bystrica, 2008.
3. HRONSKİ, M., KRIVÁ, A. a ČAPLOVIČ, M. Vojenské dejiny Slovenska IV. zv., 1914 - 1939. Bratislava : MO SR, 1996.
4. DANGL, V. a SEGEŠ, V. Vojenské dejiny Slovenska III. zv., 1711 - 1914. Bratislava : MO SR, 1996.
5. http://www.emersonkent.com/map_archive/eastern_front_1914.htm
6. http://www.emersonkent.com/images/eastern_front_poland.jpg
7. http://www.emersonkent.com/map_archive/eastern_front_1915.htm
8. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/85/AA_Brusilov_02.jpg




V nasledujúcom linku nájdete zoznam množstva odbornıch článkov na serveri www.valka.cz k Veľkej vojne. Kvalita je rôzna, ale drvivá väčšina je vıborná.

Články o PSV na www.valka.cz

Baner valka.cz






V nasledujúcom zozname bitiek Veľkej vojny nájdete odkazy na "české wiki" - stručné informácie o bitkách Veľkej vojny, rôzna kvalita.

K. Hašler: Hoši od Zborova

K. Hašler: Hoši od Zborova





Zdieľať

Vygenerované za: 0,04 sekúnd
1,209,540 návštev