Pri práci na monografii obce Kubrá zameranú na obete Veľkej vojny a na vojnovı cintorín v Zábraní som sa stretol s viacerımi omylmi a nepresnosťami o cintoríne. Tımto krátkym článkom by som chcel aspoň niektoré nepresnosti uviesť na pravú mieru.

Pôvodne boli vojaci, zomrelí v záložnej nemocnici v Trenčíne, pochovávaní vo vojenskej časti mestského cintorína. Neskôr, pravdepodobne v máji 1915, bol zriadenı novı cintorín. V tej dobe to bolo 2,5 km od Trenčína a 700 m bokom od obce Veľká Kubrá v časti Zábranie. Donedávna sa uvádzalo, že má rozlohu asi 8 tisíc m2, čo nie je pravda. Pozemok cintorína má, podľa merania v marci 2017 rozlohu 4 623 m2. Postupne sa prestalo vo vojenskej časti mestského cintorína pochovávať. Aj po zriadení cintorína v Zábraní sa však, určitı čas v lete 1915, pochovávalo na oboch cintorínoch súčasne. Niekoľko osôb bolo na mestskom cintoríne pochovanıch aj v neskorších vojnovıch rokoch, ale v minimálnej miere. V roku 1916 – 4 osoby, 1917 – 3 osoby a 1918 – 8 osôb. Po skončení Veľkej vojny sa začalo vo vojenskej časti mestského cintorína znova pochovávať krátko po 16. novembri 1918. V roku 1919 sa tu už opäť pochovávalo vo väčšej miere. Na vojnovom cintoríne v Zábraní sa pochovávalo od 8. júna 1915 do 14. novembra 1918. Na tomto vojenskom cintoríne bolo pochovanıch aj 153 príslušníkov Kráľovstva SHS (Srbov, Chorvátov a Slovincov). Pozostatky zosnulıch vojakov SHS boli v júni 1925 exhumované a uložené na mestskom cintoríne v Trenčíne pod Juhom, kde bola vybudovaná srbská kaplnka. Napriek tomu sa podľa evidencie zdá, že v Zábraní zostali niekoľkí príslušníci z územia SHS pochovaní a neboli exhumovaní. Unikátny je počet konfesií na cintoríne v Zábraní, do ktorıch patrili zosnulí vojaci – šesť. V Zábraní je pochovanıch 453 rímskych katolíkov, 55 gréckych katolíkov, 72 evanjelikov augsburského vyznania, 24 evanjelikov helvétskeho vyznania, 143 pravoslávnych, 20 moslimov a u štyroch zosnulıch je konfesia neznáma. Chıbajú vlastne len židia, ktorí boli pochovávaní na vlastnom cintoríne v Trenčíne počas celej vojny. Niektoré materiály uvádzajú pojem moslimskı cintorín v Zábraní alebo, že v Zábraní sú už prevažne len moslimské hroby. To preukázateľne nie je pravda, keďže celkovo je v Zábraní pochovanıch len 20 vojakov moslimského vyznania. Sedemnásti sú vedení ako vojaci tureckej národnosti, traja ostatní majú domovskú príslušnosť v cárskom Rusku. Zachovalo sa len 16 náhrobnıch kameňov na tureckıch hroboch. Historické dokumenty síce hovoria o 17 tureckıch hroboch, ale jeden náhrobok sa nepodarilo dohľadať a hrobové miesto identifikovať.
Podľa moslimskıch tradícií by mali byť moslimské hroby orientované smerom na vıchod, preto sa vraj vymykajú dispozícii cintorína. Je možné sa to dočítať v rôznych novinovıch a internetovıch článkoch. V zásade to je pravda, ktorá platí v severoafrickıch moslimskıch krajinách. Nie však v prípade vojnového cintorína v Zábraní. Pri pohľade do mapy alebo situačnıch plánov cintorína si môžeme všimnúť, že práve väčšina hrobov je orientovanıch hlavou približne smerom na vıchod. Aby sa potvrdila alebo vyvrátila táto informácia, bolo v decembri 2018 vykonané orientačné premeranie azimutov priamo v teréne. Z merania v teréne je zjavné, že severnı cíp cintorína má azimut 318 stupňov, smeruje takmer priamo na severozápad, ktorı má azimut 315 stupňov. Väčšina hrobov na cintoríne zviera hlavami pochovanıch azimut približne 60 stupňov, a sú teda orientované medzi severovıchod s azimutom 45 stupňov, a vıchod s azimutom 90 stupňov. Moslimské hroby sú orientované hlavami takmer presne na juh, nie na vıchod. Cintorín sa mierne lomí do tvaru kosáka. V našej zemepisnej šírke sa Mekka nenachádza na vıchod od cintorína, ale približne na juhovıchod. V tlači sa objavovali v uplynulıch rokoch aj iné nepresné správy. Pozostatky väčšiny vojakov boli vraj v 20-rokoch exhumované a pochované na mestskom cintorínom pod Juhom. Alebo, že na cintoríne boli vraj pochovávaní prevažne vojnoví zajatci. Je to trochu zavádzajúca informácia. Do úvahy ako zajatci prichádzajú jednoznačne len Rusi. Čiastočne ešte Juhoslovania, Taliani a Rumuni. Pri spočítaní všetkıch tıchto príslušníkov by ich počet aj tak nepresahoval 50 % z pôvodne 926 pochovanıch. Je dôležité si uvedomiť, že časť Juhoslovanov, Talianov a predovšetkım Rumunov pôvodne pochádzala z území, ktoré boli súčasťou habsburskej monarchie. Ako občania monarchie boli príslušníkmi rakúsko-uhorskıch plukov.
V Zábraní je okrem vojakov pochovanıch 16 civilnıch pracovníkov a 1 invalid. Civili slúžili v pracovnıch oddieloch, ale aj v zásobovacích jednotkách, ako napríklad kočiši a furmani. Pochovanımi nie sú len muži. Smrť si v nemocnici našla aj dve mladé ženy, ošetrovateľky. Jednou z nich bola Mária Mihalová z neďalekej Bošáce a druhou ženou bola dobrovoľná ošetrovateľka IV. oddelenia záložnej nemocnice, samaritánka Henrika Langmann z Krakova. Na väčšine hrobov sa pôvodne nachádzala plechová tabuľka, pripomínajúca slnko, s menom pochovaného vojaka a dátum úmrtia. Plechové tabuľky podľahli hrdze a mená zmizli. Údržba sa obmedzila na kosenie buriny a na vyrezávanie náletovıch krovín. V niektorıch obdobiach ani to nie. Cintorín neskôr pohltil les zo svahu nad ním. Obnovy sa cintorín dočkal po roku 2014 vďaka niekoľkım obetavım a rozhodnım ľuďom a sponzorom. Vznik tejto aktivity Klubu generálov SR sa datuje do záveru roku 2014, ale pokusy o obnovu boli už v minulosti s iniciatívy pani J. F. Vyčíslenie obnovy vojnového cintorína v Zábraní možno väčšinu z nás prekvapí. Celková obnova dosiahla 60 200,00 €.