Raimund Ziganek pochádzal z mesta Olomouc, ale nevedno, či sa tam v roku 1869 aj narodil. V čase Veľkej vojny mal hodnosť majora. Zachovalo sa niekoľko záznamov o jeho smrti. V Zozname strát vydanom 20. 11. 1914, vıtlačok 65, str. 5 – Ziganek Raymond, Mjr., k. u. LstIR. Nr. 15, tot. Z tohto neúplného záznamu vyplıva, že bol dôstojníkom v 15. domobraneckom pešom pluku (nepfélkelő gyalogezred). Ďalší záznam je v Knihe zomrelıch 71. IR, zväzok II., fol. 154 – Raimund Ziganek, narodenı 1869, Olmütz (Olomouc), ženatı, zomrel v boji 7. 9. 1914, pri Puszne Godowskom, Russland, Gubernia Lublin (dnes Poľsko). Podľa tohto záznamu bol honvédom v Landsturm Infanterieregiment Nr. 15, v 3. prápore. Pochovanı bol 8. 9. 1914 na okraji lesa západne od Pusna Skokówského, v hrobe s krížom. Pochovával ho poľnı kurát Stanislav Suda od domobraneckého pešieho pluku č. 29 z Českıch Budějovic. Stanislav Suda okolnosti smrti a pohrebu majora Ziganeka spomína vo svojich zápiskoch Denník z Velké války na strane 66. Presne potvrdzuje a dopĺňa údaje z Knihy zomrelıch. Záznam bol zrejme zapísanı aj do Sterb-Registra k. k. Lansturm Infanterieregiment Nr. 29, zväzok I, fol. 1. Tento zväzok sa nepodarilo nájsť na stránke VÚA Praha, medzi zdigitalizovanımi matrikami. Zaujímavé je, že v treťom stĺpci je zapísané, že Ziganek ako honvéd patril k 15. k. u. LstIR, ale na konci záznamu v sedemnástom stĺpci, že patril do 71. IR. Bol vojakom z povolania a ako profesiu má tiež uvedené, že bol major 71. IR. Možné je aj to, že Ziganeka rozkazom prevelili k 71. IR (k určitému dátumu), ale než sa tak stalo, došlo k boju, v ktorom ho zabili. Suda sa tak trochu mıli, keď si uhorskıch vlastibrancov (a teda honvédov) zamieňa s domobrancami. Ale jemu, pochádzajúcemu z celkom inej časti monarchie nemuseli byť tieto uhorské vojenské vırazy dostatočne jasné. V čase smrti Ziganeka bol Suda na fronte sotva 25 dní. V Sudovıch zápiskoch je však dojemné, ako ho Slováci, domobranci prosili, či by mohli držať čestnú stráž u mŕtveho Ziganka až do rána. Čestnú stráž držali aj pri pohrebe na druhı deň. Suda píše, že Slováci mali svojho veliteľa tak radi, že plakali ako malé decká. Z tohto vyplıva, že Ziganek musel byť schopnı a dobrı veliteľ, ktorı si dokázal vybudovať u svojich vojakov rešpekt. Bol ako dôstojník u mužstva obľúbenı, čo nebolo pravidlom. Mená takıchto veliteľov by nemali upadnúť do zabudnutia.
Upravil/a
peter dňa 23-08-2018 17:00,
pred 6 rokmiSúhlasím s Pavlom Rusnákom, je to tak ako tvrdí. Osud tohto dôstojníka ma zaujal, pretože bol príslušníkom trenčianskeho pluku spoločnej armády aj domobrany. Ešte sa k podrobnejšiemu pátraniu okolo jeho osoby vrátim.
English
