Ján Chrenko sa narodil 20. septembra 1898 v obci Zemianske Lieskové (Nemesmogyoród), okres Trenčín, rodičom Jánovi a Alžbete Martinusovej. Jeho dve staršie sestry a brat zomreli ešte ako deti. Vo VÚA v Prahe sa nezachoval jeho vojenský kmeňový list a tak dátum jeho odvodu a podrobnosti vojenskej základnej služby nie sú známe. Plnoletosť dosiahol v septembri 1916 a tak sa dá predpokladať, že počas toho roka bol odvedený, povolaný do armády, absolvoval vojenský výcvik a mohol odísť na front. Zo spomienok, ktoré kolovali v rodine sa zachovali len útržky. Pravdepodobne bojoval v roku 1917 ako príslušník 71. IR na talianskom fronte aj so svojím rovesníkom Ondrejom Plesnivým z vedľajších Kochanoviec. S Evou, sestrou svojho spolubojovníka Ondreja si písomne dohodli sobáš a 13. septembra 1917 sa zosobášili. Otec mu zomrel v roku 1915, sestry a brat sa nedožili dospelosti a možno aj matka mala podlomené zdravie. V prípade jeho smrti vo vojne by skromné hospodárstvo zostalo v rukách osoby, na ktorej mu záležalo. Snáď aj dúfal, že počas dovolenky sa vojna skončí. Isté je, že krátko po sobáši a po návrate na front mu 23. októbra zomrela aj matka. Podľa jeho slov sa počas Kragujevskej vzbury v júni 1918 nachádzal v meste, no vzbury sa nezúčastnil. Jeho jednotka bola ubytovaná na inom mieste, asi tri kilometre od kasární, kde vypukli tieto významné a tragické udalosti. Ako je známe, po vzbure sa navrátilci z ruského zajatia aj nováčikovia vrátili na taliansky front. No zároveň je známe, že počas reorganizácie armády vznikol aj nový 112. IR, ktorého teleso bolo sformované z pôvodného III. práporu a V. (náhradného) práporu 71. IR. Je teda pravdepodobné, že u náhradného práporu v Kragujevci boli sústreďovaní aj tí príslušníci starého pluku, ktorých zaradili do nového. O Jánovej nasledujúcej vojenskej službe je toho známe už viac, pretože vo VÚA v Prahe sa zachoval jeho Legionársky poslužný spis a Legionárska karta. Vďaka týmto materiálom sa potvrdilo, že bol príslušníkom 112. IR, pretože podľa záznamov v spomínaných dokumentoch bol zajatý 8. októbra 1918 pri Verdune. Podľa záznamu v projekte Legie 100 bol zajatý 9. októbra 1918, no tento údaj nesúhlasí s údajom na kópii originálneho dokumentu. V ten deň (8. októbra) sa slovenský pluk v rámci 1. ID bránil neďaleko obce Brabant-sur-Meuse proti niekoľkonásobnej presile americkej 29. pešej divízie a tak ho mohli zajať vojaci zo 115. alebo 116. pešieho pluku. Veľká vojna sa preňho skončila o 26 dní skôr. V Zoznamoch rakúsko-uhorských zajatcov zajatých 8. – 11. októbra 1918 v departmente Mása (Meuse) – LISTE DES PRISONNIERS Capturés sur l’armée AUTRICHIENNE du 8 au 11 Octobre 1918 dans la Meuse sa zachoval záznam o zajatom Jánovi: 3981 CHENKO Johann, Sold, 112°, 3°, 20.9.18, Nemetmozgorod, Ungarn. V zozname je zaznamenaný pod skomoleným priezviskom Chenko a skomolený je aj názov bydliska v maďarskom jazyku. Dá sa však celkom dobre rozpoznať a presne súhlasí deň a mesiac narodenia. Ján sa narodil v roku 1898, podobné dátumy majú aj vojaci nad a pod jeho záznamom, no v jeho prípade je omylom uvedené koncové dvojčíslie 18 namiesto 98. Podľa záznamu bol príslušník 3. stotiny 112. IR, čo jednoznačne potvrdilo jeho príslušnosť k novému pluku, nepriamo teda mohol byť skutočne v náhradnom prápore v Kragujevci. Istý čas bol internovaný vo francúzskom zajateckom tábore Mimizan Bourg na juhu Francúzska. Do československého vojska sa prihlásil už 25. októbra 1918 kam ho aj 17. novembra 1918 zaradili. Rapatriovali ho 4. januára 1919 do Československa (Repatrié en Bohéme) a 16. januára sa vrátil do vlasti. Po návrate a po hlavnom odvode bol 1. októbra 1921 zaradený do brannej moci, zaradený do pešieho pluku 39 a súčasne preložený do I. zálohy. Ján bol vo Veľkej vojne asi dva roky a počas nich „precestoval“ veľkú časť Európy. Konečne sa však mohol venovať rodine a práci na hospodárstve. Prežil dve svetové vojny, hospodársku krízu, nútené nasadenie jeho jediného syna v Ríši, niekoľko prevratov aj menu peňazí, no pomerne skoro mu manželka zomrela na tuberkulózu. Mali spolu tri deti, osem vnúčat, dvanásť pravnúčat a na svet prichádzajú ďalší potomkovia. Zomrel 12. mája 1978 vo veku 79 rokov.