Prihlásenie

 
 


Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového
Kliknite sem.

Čítať tému

 Vytlačiť tému
Samuel Činčurák - Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914 - 1918
admin
Samuel Činčurák
Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914 - 1918
Vydavateľstvo: Miloš Hric, 2016

---------------------------------------------------------------------------------------------
Práve vyšla kniha Samuela Činčuráka z Ozdína o jeho skúsenostiach z prvej svetovej vojny, k dispozícii na:

1. martinus.sk: http://www.martin...tem=247634

2. littera.sk: http://www.litter...niha/82191 (osobný odber Martin, najnižšia cena)

3. knihy-golem.sk: http://www.knihy-.../d-171242/ (osobný odber Lučenec)

4. ČR: martinus.cz: http://www.martin...tem=247634

ČÍM SÚ SPOMIENKY SAMUELA ČINČURÁKA UNIKÁTNE?
Rozsahom. 300 strán rukopisu (bezmála 250 normostrán textu len samotných spomienok) dáva záruku, že spomienky Samuela Činčuráka nekĺžu po povrchu, ale vás vtiahnu priamo do virvaru prvej svetovej vojny. Nechcené dobrodružstvo Samuela Činčuráka sa začalo v Srbsku, pokračovalo na ruskom fronte na Ukrajine a skončilo v Taliansku. Činčurák zovšadiaľ ponúka podrobné svedectvá, vďaka priebežne písaným poznámkam je veľmi konkrétny, čo sa týka miest pobytu a ďalších podrobností.
Obsahom. Samuel Činčurák slúžil v zásobovacej kolóne prevážajúcej zásoby z tylových oblastí na front. Ešte počas pobytu v Srbsku sa stal dôstojníckym sluhom. Možno aj preto nás pri spracovaní jeho spomienok viackrát napadla paralela so Švejkom. Kým je však Švejk napísaný s humorom, Činčurákove spomienky zachytávajú realitu naturalisticky verne. Píše o tom, ako dôstojníci okrádali mužstvo, o správaní vojakov voči civilistom, smilstve a znásilňovaní, rabovaní, chaose...

KTO BOL SAMUEL ČINČURÁK
Dolnozemský Slovák Samuel Činčurák sa narodil sa v roku 1883 v Pivnici v Báčke (dnešné Srbsko), neskôr žil v Iloku na pravej strane Dunaja, kde sa vyučil za kolára. V roku 1903 narukoval do Székesfeherváru, vrátil sa na jar 1905. Bol veľmi zbožný, zúčastňoval sa na podujatiach vnútromisijného spolku evanjelickej cirkvi Modrý kríž. Jeho túžbou bolo dostať sa na Slovensko, najmä do Starej Turej a spoznať sa so sestrami Royovými. To sa mu aj podarilo. Od roku 1912 sa natrvalo usadil na Slovensku, keď sa oženil so Zuzanou Betinovou z Ozdína v okrese Poltár. Mal päť detí a okrem toho, že sa zaoberal roľníctvom, stál v obci na čele odbočky Modrého kríža. Výrazným duchovným vplyvom na širokú verejnosť dosiahli napríklad aj to, že v Ozdíne nebola krčma.
V literárnej tvorbe Samuela Činčuráka prevažuje náboženská tematiky. Súhrn jeho prozaickej tvorby vyšiel od roku 1909 do roku 1948 v štrnástich tituloch. Zomrel v roku 1952. Pochovaný je v Ozdíne.
(Z článku Jána Jančovica, celý článok tu: http://www.oslovma.hu/index.php/en/historia/166-historia3-historia3/1211-s-inurak-naboensk-spisovate-z-pivnice)

UKÁŽKY ZO SPOMIENOK (ukážky sú bez poznámok)
Kapitola VII. (Srbsko)
Stotník P. si nevedel dať rady s ľuďmi, ktorých mal pri koňoch – tí, čo mali s koňmi ísť, bo sa veľmi opíjali. Chlapi mali denne tri koruny a stravu, nič nerobili a aby si čas ukrátili, pili ako dúha a opilí sa váľali. Stotník P. bol prísno zakázal, že nesmia piť, no kto zakáže svini, keď je v kaluži, aby si neľahla do nej? Kto zakáže opilcom piť, keď on chce a má k tomu príležitosť? Stotník bol zakázal, že nesmie nikto do dediny a tým, čo predávali medzi nás, nesmeli sa ku nám priblížiť, no čo nevyhútajú ženy, ktoré prinášali a predávali – tie sa ošmietali po kukuriaciach kolo nás a keď dakto šiel ta na svoju potrebu, tak ho ponúkali s páleným. Boli sa tak naučili, že každú chvíľku bežali do kukurice a tam sa kšeft robil.
Jedného dňa náš jeden vojak popil jednej dievčiny pálené a oraboval ju o šesť korún. Tá prišla ku feldvéblovi, čo bol nad koňmi. Že feldvébl bol tiež kamarát z mokrej štvrti, bo i on chodieval do kukurice píjať, stal podľa dievčiny a aby sa stal veľkým, dal nás všetkých autretovať, aby ona ukiazala toho, čo ju okradol. Bolo nás drahne, no predsa poznala, maďarského cigáňa. Ako tak stojíme a čakáme dlhú kázeň, príde kadet a spýta sa, prečo je autret. Feldvébl predstúpi pred neho a vyrozpráva mu udalosti. Kadet sa obrátil, k devuche a krikom na ňu: „Ako si sa smela sem opovážiť prísť predávať, keď je to prísne zakázané? Dobre urobili, že ti peniaze zobrali, mali ťa ešte do zadku vykopať, marš preč! A vy abtreten!“
„Nak žije pán kadet!“ znelo z viacej hrdiel, aj sám som schvaľoval rozsudok mladýho dôstojníka, bo keď by neboli tie ženštiny priniesli tu otravu, neboli by sa mohli ľudia tráviť, bo z toho už bola aj cholera začala.
 
Ludmila
Vďaka za typ.
 
Ludmila
Už som si ju kúpila a neľutujem. Je to obdivuhodná kniha od múdreho pána.
 
Miso Sestak
Ďalšie ukážky z knihy hľadajte na týchto odkazoch:
https://dennikn.sk/blog/za-vsetko-mohli-srbi/?ref=box
https://dennikn.sk/blog/spor-s-fararom-pomohol-objavit-poklad/
http://misosestak.blog.sme.sk/c/439582/muz-ktory-nenavidel-alkohol.html
http://misosestak.blog.sme.sk/c/439739/moze-vo-vojne-obstat-krestanska-moralka.html
 
admin
Priatelia,
o knihe zápiskov Samuela Činčuráka z prvej svetovej vojny nazvanej "Vojna. Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914 - 1918" sme vás už informovali.
V tejto chvíli vzniká a v apríli by malo byť hotové faksimilné vydanie týchto zápiskov, t. j. presná kópia rukopisu. Nebude to, samozrejme, vydanie určené pre každého - pôjde o verziu pre zberateľov a "fajnšmekrov", možno ho použiť ako hodnotný dar či brať ako investíciu do budúcna (raz z toho možno bude zberateľská rarita Smile). Pre ostatných je zaujímavejšie klasické vydanie, predsa len nie každému sa chce čítať rukopis, aj keď krásne a úhľadne napísaný (ukážka v prílohe).
Faksimile vyjde v limitovanom náklade 100 kusov. Výrobná cena jedného kusu je veľmi blízka 20 € (pretože nízky náklad, 300 plnofarebných strán, neštandardný formát a teda veľký odpad atď.). Väzba bude šitá, obálka mäkká (presne ako na originálnych zápiskoch).
Ak má niekto z vás záujem o faksimilné vydanie, prosím, rezervujte si ho vopred. Cena pri rezervácii vopred (t. j. do vytlačenia faksimile okolo 15. apríla) je 20 € (plus poštovné, ak nevieme doručiť osobne; platiť netreba vopred, len rezervovať). Po vytlačení bude cena 25 €. Zvyšné kusy pôjdu do predaja na martinus.sk, tam bude konečná cena okolo 35 až 40 € za kus.
Za šírenie tejto informácie medzi ľudí, ktorých by mohla zaujať, ďakujem

Za občianske združenie Priatelia histórie Novohradu
Mišo Šesták

Ukážka:
https://drive.goo...sp=sharing
 
peter
Kúpil som si túto knihu. Ide skutočne o unikátny materiál. Zaujala ma aj štúdia Pavla Mičianika, ktorého som osobne spoznal na konferencii v Košiciach vo februári 2018. Ako píše, je smutné, že svedectvá veteránov nikto metodicky nezachytil a nezozbieral. Napr. aj v publikácii Jakuba Horvátha Boje v Karpatoch 1914-1915 na s. 100 sa spomína XIII. zbor aj 42. divízia Honvédségu, v ktorých vykonával službu Samuel Činčurák. Spracovaním svedectiev by sa získal materiál, ktorý by pomerne presne zachytil napr. pohyb vojenských jednotiek po bojiskách, alebo presnejšiu datáciu. Činčurák na niektorých miestach spomína dokonca hodiny, kedy niektoré operácie začali. Musím povedať, že nikdy som sa tak intenzívne nevcítil do osudov civilistov a obyčajných vojakov, ktorí v podstate počas celej vojny trpeli podvýživou a hladovali. Rozkrádanie potravín, ošatenia, materiálu, ich ničenie a poškodzovanie. Toto sú príčiny demoralizácie a kolapsu cisárskej armády. S vyhladovanými vojakmi a pomocou doktríny - usilovným pochodovaním vymanévrovať nepriateľa z jeho pozícií a poraziť ho útokom, v prípade potreby bodákovým - chcela táto armáda vyhrávať ofenzívy?

Na škodu veci, v texte knihy, dochádza k zámene honvédov (a teda vlastibrancov) za domobrancov.

Magyar király Honvédség nie je Kráľovská uhorská domobrana, ako sa tvrdí na s. 8, ale Kráľovská uhorská vlastibrana. Kráľovská uhorská domobrana je Magyar király Népfelkelés. Tiež často spomínaná 42. domobranecká pešia divízia bola vlastne 42. HID (honvédska, vlastibranecká pešia divízia, nie domobranecká).

Na s. 160 je popísaný prípad 16. chorvátskeho (horvackyho) pluku pri fasovaní chleba. Ale v poznámke pod čiarou je tento pluk spomenutý ako domobranecký peší pluk č. 16 (Landwehr Infanterie Regiment Nr. 16, 16. honvéd gyalogezred), ktorý mal posádku v Banskej Bystrici. Samuel Činčurák sa tu vraj pomýlil, keď tvrdil, že ide o chorvátsky pluk. Áno, Magyar király Landwehr Infanterie Regiment Nr. 16 (teda honvédi, vlastibranci) ako aj Magyar király Landsturm Infanterie Regiment Nr. 16 (teda népfelkelö gyalogezred, domobranci) boli z Banskej Bystrice. Neviem ako to mal autor v originálnych poznámkach, ale v texte knihy je pluk označený len ako chorvátsky peší pluk. Sám autor bol v jednom z chorvátskych plukov a v chorvátskej divízii a tieto reálie mu boli dobre známe. Určite sa nepomýlil. V tomto prípade určite išlo o chorvátsky 16. peší pluk spoločnej armády. Aj na s. 43 kričia Chorváti: Nech žije šesnásty (pluk)! a Nech žije päťdesiaty tretí (pluk)! Išlo o pluky spoločnej armády s doplňovacích obvodov Bjelovar a Záhreb. Spomínaný chorvátsky 16. peší pluk bol ten, z ktorého v bojoch na jar 1918 zostalo z 2100 vojakov len 250. Podľa výpovede jedného z nováčikov náhradného práporu 71. IR (Hronský: Vzbura slovenských vojakov v Kragujevci, s. 141), - osobitne zo vzbúreneckého práporu odtransportovali navrátilcov a osobitne nováčikov. Stretli sa až pri Gorici. Navrátilci šli na front doplniť materský 71. peší pluk a nováčikovia mali doplniť tento vykrvácaný chorvátsky 16. peší pluk. Ak by boli nasadení do bojov a padli, možno by boli pochovaní ako neznámi alebo ako Chorváti. A tak by sa opäť niekoľko slovenských vojakov zo 71. IR, stratilo v neúplných alebo nepresných záznamoch.
Upravil peter dňa 08-07-2018 22:40
 
Ludmila
Peter, skvelý komentár ku knihe. Čítala som ju so zatajeným dychom. Koľko útrap museli prežiť vojaci a tiež civilné obyvateľstvo. Velitelia kradli bez hanby... fuj.
 
Prejdite na fórum:
Vygenerované za: 0,12 sekúnd
882,827 návštev