Re: 71.IR
Som rád, že p. Domanickı zareagoval takımto spôsobom k problematike obetí vzbury 71. IR. Aspoň som "donútenı" vyjadriť sa k tım obetiam vzbury, ktoré sa spomínajú ale nepripomínajú. Pritom si zasluhujú rovnakú pozornosť ako 44 popravenıch. Okrem popravenıch zahynulo 5 vojakov už počas vzbury, presnejšie je, že niektorí z nich zomreli krátko po vzbure na zranenia utrpené počas vzbury. Ich mená sú Juraj Rıdzi, Juraj Olšaník, Pavel Sıkora, Ján Štrbka a Ján Domanickı. Nejakı čas som sa domnieval, že vojak, ktorı bol spomínanı v srbskej literatúre a bol onedlho po poprave 44 vzbúrencov pochovanı tiež do spoločného hrobu, by mohol byť onen Pavol Kozlár, ktorého zastrelili deň po vzbure 3.6.1918 za protivenie sa a odmietanie poslušnosti. Kozlár bol pochovanı už 4.6.1918 teda pred popravou 44 vojakov 8.6.1918 nie po nej a preto je pravdepodobné, že by tu ešte mohlo ísť o niektorého nám zatiaľ neznámeho vojaka, prípadne mohol zomrieť niektorı z troch zranenıch (i keď sa uvádza, že tento nám neznámy vojak mal byť tiež popravenı za dezerciu alebo na úteku, je to len v rovine vraj). Isté je, že v Knihe zomrelıch 71. IR, zväzok VI., fol. 139 je záznam, Paul Kozlár, Tüskeszer, komitat Zala, Ungarn, *1895, 71. IR, 1. Ersatz Kompanie, Landsturm Infanterist, zomrel 3.6.1918 in der Infanteriekaserne zu Kragujevac, gleichen Kreises in Serbien, príčina smrti: Brustschuss gefallen in folge fluchtversuche gelegentlich der Meuterei, pochovanı: auf dem Militärfriedhof zu Kragujevac 4.6.1918. Kozlár bol síce zastrelenı na úteku ale pochovanı pred hromadnou popravou a je teda možné, že došlo u neho k spojeniu dvoch rôznych udalostí, tıkajúcich sa dvoch rôznych vojakov, ktoré sa už neskôr interpretovali ako jedna (zastrelenı na úteku a pochovanı po poprave do spoločného hrobu). Jeden z tıch čo zomreli počas vzbury alebo na následky zranenia utrpeného v noci z 2.6. na 3.6.1918 je Ján Domanickı z Veľkej Čiernej. Má záznam v Knihe zomrelıch 71. IR, zväzok VI., fol. 157, že zomrel 8.6.1918 v deň popravy na Bauchfellentzündung Leber und Nierenschuss gelegentlich der Meuterei - zápal pobrušnice po priestrele pľúc a obličiek počas vzbury a pochovanı bol 10.6.1918 - "po poprave". Podľa všetkého sa mohli práve osudy Kozlára a Domanického omylom spojiť a vykladať ako jedna udalosť. Z tıch 5 vojakov, ktorí zahynuli počas vzbury alebo na zranenia krátko po nej máme v databáze zatiaľ Juraja Rıdzeho (ev. č. 35854), Jána Štrbku (ev. č. 34908) z Jasenovej, ktorı zomrel 5.6.1918 a pochovanı bol 7.6.1918 pred popravou a máme aj meno Pavel Sıkora (ev. č. 10545), ale nie je jasné či nejde o menovca. Kozlár nepochádzal zo Slovenska, ale z osady Trnje, ktorá je súčasťou obce Črenšovci v dnešnom Slovinsku, neďaleko maďarskıch a chorvátskych hraníc. Ak sa mi podarilo správne porozumieť štvrtej vete pod nadpisom Története na tejto stránke (https://hu.wikipedia.org/wiki/T%C3%BCskeszer#cite_note-2) osada Tüskeszer sa v 19. storočí uvádzala v Maďarskom geografickom slovníku ako "vindus tót falu", čo by mohlo byť preložené ako slovenská obec? Bolo by zaujímavé zistiť niečo viac a či tam má pamätnú tabuľu. V Sterbregistroch 71. IR sú pochopiteľne aj záznamy Slovákov z oblasti Oravy a Spiša, ktoré neskôr pripadli Poľsku (aj ich mená by sa patrilo si pripomenúť napr. takou minidatabázou, určite majú dodnes na Slovensku príbuznıch), a minimálne niekoľko desiatok vojakov pochádzajúcich z Česka, Maďarska a Rakúska. Záver je, že kragujevacká vzbura má najmenej 50 obetí.