Štátny znak Rakúsko-Uhorskej monarchie 1915-1918. V ňom je znázornená podstata dualizmu monarchie, monarchiu držia dve polovice ríše, rakúska a uhorská. "Nedeliteľne a neoddeliteľne"

Štátna hymna Rakúsko-Uhorskej monarchie - hudba

Štátna hymna Rakúsko-Uhorskej monarchie - nemecky

Štátna hymna Rakúsko-Uhorskej monarche - česky

Štruktúra ozbrojených síl Rakúsko-Uhorskej monarchie

Štruktúra ozbrojených síl Rakúsko-Uhorskej monarchie, súhrnne nazývaných Cisárska a kráľovská branná moc (Kaiserliche und königliche Wehrmacht, ďalej KuK Wehrmacht) bola pred a počas prvej svetovej vojny pomerne zložitá. Bol to dôsledok tzv. rakúsko-uhorského vyrovnania. Priamym dôsledkom tohto vývoja bolo posilnenie autonómneho postavenia Uhorska a Maďarov ako jeho vedúcej národnosti.

Branná moc Rakúsko-uhorskej monarchie sa od roku 1868 členila na:
1) cisársku a kráľovskú armádu (Kaiserliche und königliche Heer) - tzv. spoločné vojsko,
2) cisárske a kráľovské vojnové loďstvo (Kaiserliche und königliche Kriegsmarine),
3 a) cisársko-kráľovskú vlastibranu (Kaiserliche-königliche Landwehr),
3 b). uhorskú kráľovskú vlastibranu (Magyar királyi honvéd),
4 a) cisársko-kráľovskú domobranu (Kaiserliche-königliche Landsturm) a
4 b) uhorskú kráľovskú domobranu (Népfelkelés).

Spoločné vojsko

Hlavnú časť pozemných síl tvorilo Cisárske a kráľovské spoločné pozemné vojsko (Kaiserliches und königliches gemeinsames Heer, ďalej KuK Heer), ktoré bolo spravované viedenským ministerstvom vojny. Jeho posádky boli rozmiestnené po celej monarchii.
Branná povinnosť v spoločnej armáde až do poslednej brannej reformy pred prvou svetovou vojnou trvala tri roky v aktívnej službe, sedem rokov v zálohe a desať rokov v náhradnej zálohe. Vo vojenskom námorníctve štyri roky v základnej prezenčnej službe, päť rokov v zálohe a tri roky v náhradnej námornej zálohe.

Vlajka pešieho pluku spoločnej armády (rub aj líce zhodné)

V roku 1912 bola v rakúsko-uhorskej armáde vo všeobecnosti zavedená dvojročná základná služba, nevzťahovala sa však na všetky zbrane a druhy vojsk. V jazdectve a jazdnom delostrelectve, ako aj v určitých špeciálnych druhoch vojsk zostala trojročná základná služba a sedemročná služba v zálohe. Branná povinnosť tých, ktorí sa zadeľovali do náhradnej zálohy, sa zvyšovala na dvanásť rokov. Vo vojnovom námorníctve zostala štvorročná základná vojenská služba a ani dĺžka záložnej brannej povinnosti sa nemenila.

Vlastibrana - zemebrana - Landwehr - honvédstvo

Okrem tohto spoločného vojska existovala Cisársko-kráľovská vlastibrana (niekedy zemebrana) (Kaiserliches und königliches Landwehr, ďalej Landwehr). Táto teritoriálna armáda, organizovaná na území rakúskej časti monarchie (Predlitavsko), bola určená primárne iba na obranu vlastného územia. Jej útvary boli povolávané len tejto časti monarchie a ich organizáciu riadilo zvláštne Ministerstvo pre národnú obranu vo Viedni (Landesverteitigungsministerium). Landwehr bol v roku 1917 premenovaný a jeho jednotky boli odvtedy označované ako strelecké (Schützen).

Na území Uhorska (Zalitavsko) bola organizovaná Kráľovská uhorská vlastibrana (niekedy zemebrana) (Magyar királyi Honvédség, ďalej Honvéd). Jej príslušníci pochádzali z územia Uhorska a boli organizovaní podobne ako Landwehr samostatným ministerstvom v Budapešti (Magyar királyi honvédelmi minisztérium). Náklady na v prípade vojny zvolanú vlastibranu hradilo spoločné ministerstvo vojenstva, inak ju financovalo ministerstvo národnej vlastibrany.

Vlajka honvédskeho pešieho pluku (líce)

Vlajka honvédskeho pešieho pluku (druhá strana, rub)

U honvédstva, po reorganizácii v roku 1912, trvala riadna služobná povinnosť vo všeobecnosti dva roky v aktívnej službe a desať rokov v zálohe, v jazdectve a jazdnom delostrelectve tri roky v aktívnej službe a sedem rokov v zálohe. Náhradná záloha mala trvanie dvanásť rokov. Po skončení základnej vojenskej služby odvedení prechádzali do zálohy spoločnej armády a po splnení predpísaných rokov na službu v zálohe boli na dva roky registrovaní v zálohe honvédstva. Potom boli preradení do domobrany, v ktorej zostali do 31. decembra toho roku, v ktorom sa dožili veku 42 rokov.
Vojnopovinní, ktorí boli odvedení priamo k honvédstvu, po skončení dvojročnej základnej služby zostali na desať rokov v zálohe honvédstva a až potom boli preradení do domobrany. Služobná povinnosť v uhorskej domobrane pre tých, ktorí splnili svoju brannú povinnosť v armáde, trvala vo všeobecnosti deväť rokov, pre tých, ktorí túto povinnosť nesplnili (ale v prípade vojny mohli plniť určité úlohy bez zbrane) trvala dvadsaťštyri rokov.

Domobrana - Landsturm - Népfelkelés

Poslednú zložku pozemných síl KuK Wehrmacht tvorila domobrana. Úlohou domobrany bolo organizovať mužov (od 19 do 42 rokov, od 1913 do 40 rokov), ktorí nepodliehali službe v spoločnom vojsku, vojnovom loďstve, náhradných zálohách a v honvédstve do samostatných útvarov, ktoré budú vykonávať teritoriálne obranné úlohy. Domobrana sa podobne ako vlastibrana rozdeľovala na cisársko-kráľovskú (Kaiserliches und königliches Landsturm, ďalej Landsturm) a kráľovskú uhorskú (Magyar királyi Népfelkelés, ďalej Népfelkelés). V domobrane sa ocitli seminaristi, učitelia, prvorodení synovia a muži s nižšou zdravotnou klasifikáciou. Domobrana mohla byť zvolaná len vtedy, pokiaľ je vyhlásená mobilizácia v prípade vojny. Ak domobrana nie je zvolaná osoby povinné k domobrane nesmeli byť zaťažené žiadnou kontrolnou činnosťou a žiadnym cvičením. Náklady na v prípade vojny zvolanú domobranu hradilo spoločné ministerstvo vojenstva, inak ju financovalo ministerstvo národnej vlastibrany.
Pešie domobranecké prápory sa skladali zo štábu, štyroch stotín a jednej náhradnej (rezervnej) stotiny. Tri až štyri takéto prápory tvorili domobranecký pluk. Organizovali sa podobne ako honvédstvo na teritoriálnom princípe v rámci honvédskych doplňovacích oblastí, a v zbrojných a výstrojných skladoch honvédstva mali deponovanú aj výzbroj a výstroj pre prípad mobilizácie. V rámci vojenskej hierarchie sa však dôstojníci domobrany tej istej hodnosti radili až za dôstojníkov ďalších zložiek armády. Spravidla išlo o dôstojníkov prevelených zo spoločnej armády alebo honvédstva, bývalých dôstojníkov vlastibrany v dôchodku alebo mimo služobný pomer, prípadne vážených občanov, u ktorých bol predpoklad osvojenia si vedomostí potrebných k tejto hodnosti po zložení predpísaných skúšok.
Výzbroj, výstroj, zásobovanie domobrany mali byť realizované na tej istej úrovni ako u uhorskej vlastibrany. Materiálne a finančné problémy, ktorými sa budovanie rakúsko-uhorských branných síl po dlhé desaťročia vyznačovalo, však viedli k tomu, že veľká časť uhorskej domobrany slúžila v civilných šatoch s trojfarebnou páskou na hornej časti ľavého rukáva. Podľa príslušných paragrafov citovaného zákona z roku 1886 domobrana mohla byť použitá aj v mierových časoch napr. na stráženie mostov a komunikácií, železničných uzlov a staníc, na stráženie

Pamätná tabuľa 15. domobraneckého pešieho pluku umiestnená v Budapest. I. kerület (Budai vár) Tóth Árpád sétány. Hadtörténeti Múzeum.

Odvody

Branci narodení v rovnakom kalendárnom roku tvorili jednu vekovú triedu. Na odvody boli pozývané každoročne do roku 1889 štyri vekové triedy (resp. ročníky) – 20 – 23-roční a od roku 1889 tri vekové triedy, t. j. 21 – 23-roční branci. Odvodové komisie, pred ktorými sa odvody konali, boli vytvárané jednak z civilných, jednak z vojenských osôb, pričom zastúpenie v nich mali ako príslušníci spoločnej armády, tak aj honvédstva. Samotnému aktu odvodu predchádzal zložitý proces žrebovania, ktorého účelom bolo stanoviť postup, podľa ktorého branci v prípade uznania za schopných vojenskej služby (v rámci svojho odvodného ročníka) boli zaradení do kontingentu nováčikov alebo do náhradnej zálohy a pridelení buď k spoločnej armáde alebo k honvédstvu.
Branný zákon z roku 1912 zaviedol, že odvedení boli rozdelení medzi spoločnú armádu a honvédstvo v pomere ku kontingentu nováčikov zo všetkých odvodových ročníkov rovnako a výber nadpočetných sa uskutočňoval žrebovaním len v tých prípadoch, keď išlo o rovnaký právny nárok na zadelenie do náhradnej zálohy.

Podrobnejšia organizácia rakúsko-uhorskej armády
Podrobnejšie rozoberáme organizáciu rakúsko-uhorskej armády

Schéma brannej povinnosti rakúsko-uhorskej armády
Náš pokus o prehľadnejšie znázornenie zložitej štruktúry záloh rakúsko-uhorskej armády

Ríšska zbierka zákonov /CZ/
05. 07. 1912 - Zákon, jímž zavádí se nový zákon branný, str. 411
05. 07. 1912 - Zákon o c. k. zeměbraně v královstvích a zemích na říšské radě zastoupených, kromě Tyrolska a Vorlarlberska, hledíc k ustanovení branného zákona, str. 438
27. 07. 1912 - Nařízení ministeria zemské obrany, aby byl proveden zákon ze dne 5. července 1912, Z. Ř. č. 128, jímž byl zaveden nový branný zákon, str. 699

Branný zákon - 1912 - čiastka XXX. /HU/
Branný zákon v maďarskom jazyku v uverejnený uhorskej zbierke zákonov.

O zemebrane - 1912 - čiastka XXXI. /HU/
Zákon o zemebrane (honvédstve) v maďarskom jazyku v uverejnený uhorskej zbierke zákonov.

Význam nemeckých skratiek v iných jazykoch monarchie

nemecky	česky	maďarsky	poľsky	slovinsky	popis
k. u. k.	c. a k. – císařský a královský	cs. és kir. – császári és királyi	C. i K. – cesarsko i królewski	c. in kr. – cesarski in kraljevski	označenie spoločných rak.-uhor. jednotiek
k. k.	c.k. – císařsko-královský	cs. kir. – császári-királyi	C. K. – cesarsko-królewski	c. kr. – cesarsko-kraljevski	označenie rakúskych jednotiek
k. u.	král. uher. – královský uherský	m. kir. – magyar királyi	królewski węgierski	???	označenie uhorských jednotiek

Organizácia jednotiek

Vojaci boli organizovaní do družstiev (maď. legénység, nem. Mannschaft), pričom zhruba 60 vojakov pod vedením poddôstojníkov tvorilo čatu (maď. szakasz, nem. Zug). Štyri čaty tvorili rotu (maď. század, nem. Kompagnie) s počtom asi 250 mužov. Štyri roty tvorili prápor (maď. zászlóalj, nem. Bataillon) o sile asi 1000 mužov. Štvorica práporov tvorila pluk (maď. ezred, nem. Regiment), ktorý mal ešte okrem toho aj samostatnú čatu zákopníkov a štyri guľometné čaty. Celková sila bežného pešieho pluku bola zhruba 4600 mužov a 8 guľometov. V priebehu vojny sa sila jednotlivých jednotiek výrazne menila, preto je potrebné brať tieto údaje len orientačne. Od roku 1917 až do konca vojny prebiehal rozsiahla reorganizácia celej armády, ktorá znížila počet práporov v pluku zo štyroch na tri, čím sa zefektívnilo ich riadenie. Celý pluk mal 12-16 stotín.

2 až 3 pešie pluky sa ďalej spájali do brigád (maď. dandár, nem. Brigade). Niektoré brigády mali okrem toho ešte jeden alebo viac samostatných peších práporov. Brigády mohli mať vlastné delostrelectvo, prípadne jazdecké a horské jednotky. Najčastejšie išlo o jeden alebo viac delostreleckých oddielov. Dve pešie brigády tvorili obyčajne divíziu (maď. hadosztály, nem. Division). Divízia obsahovala štyri pluky pechoty, podporné a delostrelecké jednotky. Divízie mali aj telegrafné oddelenie, divíznu ošetrovňu, muničnú kolónu, zásobovaciu kolónu a divíznu pekáreň. Organizácia jednotlivých divízií bola značne rôznorodá, až o 50% rozdielna. Dve až tri divízie tvorili zbor (maď. hadtest, nem. Korp). Zbor bola v čase mieru najvyššia organizačná jednotka. Celé územie monarchie bolo rozdelené na 16 zborových oblastí. Na území Slovenska boli dve zborové oblasti. V. zbor mal veliteľstvo v Bratislave a VI. zbor v Košiciach. Zbory sa vo vojnovom stave spájali podľa strategickej situácie do armád alebo armádnych skupín.

Hodnosti

Najčastejšie sa vyskytujúce hodnosti v rakúsko-uhorskej armáde podľa vojenskej hierarchie boli: poľný maršal (Feldmarschall, tábornagy), generál jazdectva (General der Kavallerie, lovassági tábornok), poľný zbrojmajster (Feldzeugmeister, táborszernagy), generál pechoty (General der Infanterie, gyalogsági tábornok), generálporučík (Feldmarschalleuttnant, altábornagy), generálmajor (Generalmajor, vezérörnagy).

Medzi vyšších dôstojníkov patrili: plukovník (Oberst, ezredes) – veliteľ pluku, podplukovník (Oberstleutenant, alezredes) – veliteľ samostatne operujúceho práporu, major (Major, örnagy) – veliteľ práporu. Kapitán alebo stotník (Hauptmann, százados) – veliteľ roty, nadporučík (Oberleutnant, föhadnagy) – zástupca veliteľa roty a poručík (Leutnant, hadnagy) – velil čate, patrili medzi tzv. subalterných dôstojníkov.

V rakúsko-uhorskej armáde boli aj hodnosti dôstojníckych čakateľov, medzi ktorých patrili práporčíci (Fähnrich, zászlós) – mohli veliť čate a kadeti (kadet, hadapród).

Medzi poddôstojnícke hodnosti sa zaraďovali: strážmajster, rotmajster (Feldwebel, örmester) – niekedy šikovateľ, velí družstvu, čatár (Zugsführer, szakaszvezetö) – asistuje pri velení družstvu, desiatnik (Corporal, tizedes) - asistuje pri riadení družstva, slobodník (Gefreiter, örvezetö) – svedomitý príslušník družstva, pešiak (Infanterist, gyalogos, v honvédstve honvéd).

Hodnostní označení rakousko-uherské branné moci, 1914-1918

Pěchota	Jezdectvo	Dělostřelectvo	Myslivci	Výložky	Výložky horských myslivců
Mužstvo
vojín (Infanterist)	dragoun (Dragoner) husar (Husar) hulán (Ulan)	dělostřelec (Kanonier)	myslivec (Jäger)
svobodník (Gefreiter)	svobodník (Gefreiter)	nápředník (Vormeister)	závodčí (Patrouillenführer)
Poddůstojníci
desátník (Korporal)	desátník (Korporal)	dělostřelecký nápředník (Geschütz-Vormeister)	podmyslivec (Unterjäger)
četař (Zugsführer)	četař (Zugsführer)	četař (Zugsführer)	četař (Zugsführer)
šikovatel (Feldwebel)	strážmistr (Wachmeister)	střelmistr (Feuerwerker)	nadmyslivec (Oberjäger)
kadet (Kadett)	kadet-strážmistr (Kadett-Wachtmeister)	kadet-střelmistr (Kadett-Feuerwerker)	kadet-nadmyslivec (Kadett-Oberjäger)
štábní šikovatel (Stabs-Feldwebel)	štábní strážmistr (Stabs-Wachtmeister)	štábní střelmistr (Stabs-Feuerwerker)	štábní nadmyslivec (Stabs-Oberjäger)
důstojnický zástupce (Offiziersstellvertreter) (od roku 1915)	důstojnický zástupce (Offiziersstellvertreter)	důstojnický zástupce (Offiziersstellvertreter)	důstojnický zástupce (Offiziersstellvertreter)
Důstojničtí čekatelé
kadet-důstojnický zástupce	kadet-důstojnický zástupce	kadet-důstojnický zástupce (Kadett-Offiziersstellvertreter)	kadet-důstojnický zástupce
praporčík (Fähnrich)	praporčík (Fähnrich)	praporčík (Fähnrich)	praporčík (Fähnrich)
Nižší důstojníci
poručík (Leutnant)	poručík (Leutnant)	poručík (Leutnant)	poručík (Leutnant)
nadporučík (Oberleutnant)	nadporučík (Oberleutnant)	nadporučík (Oberleutnant)	nadporučík (Oberleutnant)
Kapitáni
kapitán (Hauptmann)	rytmist (Rittmeister)	kapitán (Hauptmann)	kapitán (Hauptmann)
Vyšší důstojníci
major (Major)	major (Major)	major (Major)	major (Major)
podplukovník (Oberstleutnant)	podplukovník (Oberstleutnant)	podplukovník (Oberstleutnant)	podplukovník (Oberstleutnant)
plukovník (Oberst)	plukovník (Oberst)	plukovník (Oberst)	plukovník (Oberst)
Generálové
generálmajor (Generalmajor)
polní podmaršálek (Feldmarschalleutnant)
generál pěchoty (General der Infanterie)	generál jezdectva (General der Kavallerie)	polní zbrojmistr (Feldzeugmeister)
generálplukovník (Generaloberst)
polní maršál (Feldmarschall)

Zdieľať