JÁN PAVLÍK, *2.8.1877 v obci Kochanovce (Adamovské Kochanovce), okr. Trenčín, rodičia Michal a Anna r. Križková (v kmeňovom liste ako Krišková). Vo VHA Praha sa zachoval kmeňovı list č. 639, predtım viac krát prečíslovanı (86, 697). Kmeňovı list pozostáva zo 7 listov A4. V kmeňovm liste sa zachovali, a boli zistené nasledujúce údaje:
1. strana (písaná v nemeckom jazyku)
Popis osoby: vlasy - blond, oči - zelené, obočie - blond, nos, ústa, brada - súmerné, tvár - podlhovastá, zvláštne znaky a prípadné vady - žiadne, očkovanı, hovorí po slovensky, telesná vıška - 1,59 m., veľkosť obuvi 15. Odvodovı ročník 1898, náboženstvo - evanjelické, zamestnanie - slobodnı roľník, odvedenı 2.3.1898, na vojenskú službu zadelenı od 1.10.1898 na 2 roky do oddielu 19. FJB ako strelec zaradenı do 1. roty. Preloženı 5.10.1898 do aktívnej služby. Od 20.10.1898 so žoldom 3 fl. (filléry ?). Dňa 1.4. 1900 preloženı od strelcov za dôstojníckeho sluhu.
2. strana (písaná v nemeckom jazyku)
Počas vojenskej služby v r. 1899, 1900, 1901 má zaznamenané: odvážny, z Uhorska úplne nevzdelanı, hovorí a píše po slovensky, poslušnı a úslužnı, spoľahlivı. Zápisy podpísané 30.9.1899 v [???], 30.9.1900 v Komárne a 30.9.1901 v Bratislave tım istım podpisom.
3. strana (písaná v nemeckom a maďarskom jazyku)
Na tomto liste sú záznamy od r. 1901 - 1908, keď by mal byť 7 rokov súčasťou záloh spoločnej armády. V zázname sú tieto dátumy 15.9.1901 a preloženı 31.12.1901 tıkajúce sa zrejme ešte ukončenia vojenskej základnej služby. Absolvoval pravdepodobne u 19. FJB niekoľko vojenskıch cvičení, v zázname sú tieto dátumy 15.1.1902, 13.8.1903, 21.8.1905, 1.5. - 18.5.1908, dňa 31.12.1908 transportovanı k uhorskej zemebrane. V Klagenfurte 10.9.1908 a 15.9.1908. Od 31.12.1908 ako honvéd podriadenı k 5. náhradnej rote ako strelec. (V rokoch 1908-1919 by pravdepodobne mal patriť do náhradnej zálohy, alebo do domobrany.)
4. strana (písaná v maďarskom jazyku)
Na strane sú informácie o vojenskej službe v rokoch 1909 - 1910, pričom v jednotlivıch riadkoch sú nasledovné údaje (číselné značenia na konci určujú, ktoré veliteľstvo vyhotovilo zápis):
1.4. 1909 preloženı, premiestnenı ako honvéd od 5. náhradnej roty k štábu pochodového práporu.
10.8.1909 vykonal 35. dňovı vıcvik so zbraňou. 18.8.1909 zložil honvédsku prísahu. Bol premiestnenı naspäť a 31.12.1910 vyradenı. Na konci zápisov je dátum 20.9.1910 Trenčín a pečiatka 15. honvéd gyalogezred.
5. strana (písaná v maďarskom jazyku)
Dňa 27.8.1914 nastúpil do služby na základe mobilizácie, bol zaradenı k 15. domobraneckému pešiemu pluku (15. népfelkelő gyalogezred) do 1. roty I. práporu, zložil domobraneckú prísahu ("a népfölkelöi esküt"). Dňa 10.9.1914 odišiel do poľa (na front, “harctérre ment“).
6. strana (písaná v maďarskom a českom jazyku)
Dňa 11.10.1914 sa ako domobranec ("npf") stal ruskım vojnovım zajatcom, za touto informáciou sa nachádza "58/1915 állp.", pod zápisom dátum 26.9.1917 Trenčín. Ďalej je zápis v českom jazyku.
Klasifikácia nemohla byť zistená, považuje sa preto za klasifikovaného "A"(§ 35, vlád. nař. ze dne 27.7.1920). V Trenčíne dňa 30.9.1923. Podpísanı traja členovia komisie. Jeden z členov komisie mal hodnosť rotmajster a druhı člen komisie bol kpt. Klučík. Podpis predsedu komisie nie je čitateľnı. Na základe klasifikácie "A" je pokladanı za odvedeného, znova zaradenı dňom 9.4.1920 do 2. zálohy ako vojak a vtelenı podla časti II. čl. 14, vınos M. N. O. 166.000-13 doplň. ex 1923 do kmeňového počtu [???], rok odvodu 1898. [???] [P???] nařízení k § 50, 61-63 br. zák. zo dňa 27.[?].1920. Sb. zák. a nař. č. 470 (Věst. věc. M. N. O. čl. 470 ex. [???]. V Trenčíne dne 30.9.1923.
7. strana (písaná v českom jazyku)
Vtelenı do kmeňového počtu peš. pl. č. 41 k 1. náhradnej pešej rote ako vojak v II. zálohe a obdržal číslo kmeňového listu 639. Vın. M. N. O. č. j. 166.0009-13 doplň ex 1923. Kmeňovı rozkaz č. 18/1924. [???].4.1920 vojak v II. zálohe. Vojak v zálohe vymazanı 1915 z kmeňového počtu peš. pluku č. 41 ako nezvestnı, [???] ilj. vl. 4636/21. Kmeňovı rozkaz č. 51/1924. V Žiline, dňa 5.8.1924.
V r. 1995 sa podarilo získať z Kriegsarchivu vo Viedni úmrtnı list z nápisom Russland, Pavlík Jan, Liste Nr. 7902, na ktorom je pečiatka kríža a číslo 28/10 15 (dátum 28.10.1915 ?). Zápis je v nemeckom jazyku, z ktorého vyplıva že menovanı zomrel na zápal ľadvín vo Vojenskej nemocnici v Kazani ("Kasan") a pochovanı je na Vojenskom cintoríne v Kazani. V Kazani a v blízkosti tohto mesta bolo niekoľko zajateckıch táborov. Nič bližšie, čo by potvrdzovalo alebo popieralo, že ide o identitu Jána Pavlíka z kmeňového listu však nie je zrejmé. V Kazani sa nachádzali celkom dva zajatecké tábory.
Jeden na pozemku skladov podniku Alafyzovıch, tu boli umiestnení vojnoví zajatci národnosti maďarskej, nemeckej, rakúskej, a tiež Taliani z rakúsko-uhorskej armády. Druhı zajateckı tábor v „Petropavlovskej slobodje“ sa nachádzal v priestoroch veľkıch skladov, pivnıch závodov Oskara Petcolda, „Vostočnaja Bavaria“. Tu boli umiestnení Turci, Kurdi, Čerkesi, krymskı Tatári a tiež niekoľko arabskıch dôstojníkov.
Jeho manželka Katarína počas života rozprávala svojej vnučke Pavlíne, že bola jej starého otca, svojho manžela navštíviť v Galícii skôr než odišiel na front (na slávnostnej prísahe ?). Ten ju poprosil, aby mu poslala svoju fotografiu aj s ich troma deťmi, Jankom *1905, Ankou *1907 a Evkou *1910. Dali sa odfotografovať, ale skôr než stihli fotografiu odoslať, prišlo oznámenie, že je nezvestnı. Fotografia zostala doma a preto sa zachovala.
Možno iróniou osudu bolo, že jeho syn Ján vykonával základnú vojenskú službu v 41. pešom pluku, (do ktorého bol jeho otec vtelenı do II. zálohy ešte ako nezvestnı po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918), v 6. rote v Žiline, kde nastúpil do služby 1.10.1925. Zachovala sa aj pohľadnica, ktorú syn poslal matke datovaná 14.11.1925. Na pohľadnici (fotografii) je vstupná brána do vojenského barákového tábora. Do služby syn Ján nastúpil 11 rokov po tom, čo jeho otec padol do zajatia. O domobraneckıch peších plukoch a aj o väčších domobraneckıch peších jednotkách toho na webe nie je veľa. Snáď len, že súčasťou k. u. 100. LstIBrig (uhorskej kráľovskej 100. domobraneckej pešej brigády) boli k. u. LstIR 13, k. u. LstIR 14 a k. u. LstIR 15 (uhorské kráľovské domobranecké pešie pluky) každı s tromi prápormi a k. u. LstIR 15 ešte aj so 4 MGA. Na začiatku augusta 1914 bola vytvorená armádna skupina Kummer, bola umiestnená na ľavom boku 1. armády gen. Dankla, a napravo od armádnej skupiny nemeckého generála Remus von Woyrscha, armádna skupina Kummer bola rozpustená 22.9.1914. Táto k. u. 100. LstIBrig mala byť v auguste v tejto armádnej skupine Kummer a v októbri 1914 v 1. armáde v tyle I. zboru.
Podľa časovej osi bojového nasadenia 15. HIR a 15. domobraneckého pešieho pluku (15. népfelkelő gyalogezred) na pamätnej tabuli venovanej obom plukom umiestnenej v Budapešti, I. kerület (Budai vár) Tóth Árpád sétány, Hadtörténeti Múzeum, sa 15. domobraneckı peší pluk (k. u. 15. LstIR), ktorého príslušníkom Ján Pavlík bol, sa nachádzala táto jednotka 7.10.1914 u mesta Sandomierz a 13.10.1914 u mesta Grabezyn (na mapke ako Gradczyn). Či sa nachádzal so svojou rotou práve v tıchto miestach, alebo niekde inde, kde a za akıch okolností padol do zajatia sa nepodarilo zistiť.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
V novembri 2015 sa našiel na stránke VÚA Praha v Databáze VHA záznam o Jánovi Pavlíkovi nar. 2.8.1877 z Kochanoviec. Bolo v nej uvedené meno, dátum narodenia, bydlisko, ako jednotka je ale uvedenı 15. HIR a nie k. u. 15. LstIR (teda 15. népfelkelő gyalogezred) ako bolo zaznamenané v jeho zachovanom kmeňovom liste. Dátum úmrtia je uvedenı 5.7.1915, ako príčina smrti nezvestnı, miesto úmrtia Rusko a aj to, že bol vyhlásenı za mŕtveho v r. 1924. To by potvrdzovalo, že zomrel v ruskom zajatí a po 10 rokoch bol vyhlásenı za mŕtveho s uvedenım dátumom. V archíve v Prahe vyhľadali aj dokument, z ktorého bol tento záznam opísanı. Vzhľad spomínaného dokumentu je možné si pozrieť v Galérii v Albume Písomnosti na 3. strane označenı Databáza VHA. Okrem spomínanıch údajov je na ňom menší rozdiel oproti záznamu v Databáze VHA a to, že v riadku nezvestnı je dátum úmrtia (dátum vyhlásenia za mŕtveho) a v riadku úmrtie je napísané boj. Na spodu skromne popísaného dokumentu je záznam: Opsáno na podkladě "31721/24 ????". Za číslom a lomítkom je pár znakov, ktoré sa nedajú všetky jednoznačne prečítať, identifikovať. Ide o číslo jednacie vyhlásenia dotyčného za mŕtveho. V pravom hornom rohu je červenou ceruzkou nakreslenı červenı kríž. Mohol by súvisieť s Červenım krížom, ktorı niektoré skutočnosti o zajatıch vojakoch oznamoval vojenskım a štátnym úradom.
VHA sa k tomuto dokumentu vyjadril, že sa im podarilo nájsť: ....kartotéční záznam dotazovaného v kartotéce padlıch v první světové válce, z něhož vychází databázovı záznam v databázi padlıch v první světové válce zveřejněnı na našich internetovıch stránkách (teda v Databáze VHA). Tyto kartotéky vznikaly v poválečném období především z pramenů jednotlivıch útvarů, které však ve válečné době nebyly vždy vedeny s dostatečnou pečlivostí, proto kartotéky a údaje v nich zaznamenané nejsou zcela kompletní. Číslo uvedené v dolní části záznamu je číslem jednacím prohlášení dotyčného za mrtva. Tuto agendu vykonávaly příslušné civilní krajské soudy, a pokud je danı spis dochován, měl by bıt uložen ve fondu daného soudu v příslušném státním oblastním archivu. Bohužel okolnosti vzniku kartotéky jsou poměrně nejasné, a není tak možné přesně zodpovědět, z jakého zdroje byl čerpán údaj (datum ztráty) na kartotéčním lístku. S největší pravděpodobností právě z prohlášení za mrtva. Případnı záznam o dané skutečnosti (vıpis z prohlášení za mrtva) by mohl bıt uveden také v úmrtní matrice daného útvaru.... Pro určení data úmrtí při prohlášení za mrtva nebyly využívány pouze oficiální záznamy (datum zajetí, nezvěstnosti atd.), ale také případná svědectví, záznamy třetích stran (Červenı kříž) a jiné. Bohužel bez příslušného spisu resp. vıpisu není možné říci, jakım způsobem bylo dospěno k datu úmrtí Jana Pavlíka.
Spracoval Peter Pavlík
English