Príspevok vkladám za pani Zuzanu Peer. Ďakujeme, že sa s nami podelila o poznatky zo svojho hľadania.

Rada by som sa podelila s ostatnymi o tom, ako som nasla svojho pra-dedka, ktory zomrel v 1.svetovej vojne. Mozno dam niekomu navod, ci inspiraciu ako hladat.

Ked som sa do toho pred 3 rokmi pustila, vedela som iba to, ze zomrel niekde v Polsku na zaciatku vojny. Moj pra-dedko sa volal Pavol Mrazik a bol z dediny Soblahov pri Trencine, narodil sa tam v roku 1889 a ked v juli 1914 rukoval, doma zanechal svoju mesacnu dceru Margitu (moju babku) a svoju manzelku Mariu. Nikdy viac ich uz nevidel. Nasla som jeho rodny a sobasny zapis v soblahovskych matrikach. To bolo vsetko, co som mala okrem vlastnej zvedavosti a podpory mojho otca, ktory zial nikdy nezazil svojho dedka Pavla.

Zrejme existovala nejaka korespodencia Pavla z frontu s jeho rodinou v Soblahove a zrejme aj umrtne oznamenie, lenze nic z toho sa nezachovalo. A uz vobec nie ziadna fotka. Moja babka Margita zomrela pred 20 rokmi a tak sa nebolo koho spytat. Nikto z rodiny nic blizsie nevedel a nikdy nikto nebol pri Pavlovom hrobe.

Tak som zasla do St. archivu v Trencine a tam mi ochotne pomahali ako vedeli, lenze o vojakoch nemali nic. Ale nasli sme Porucensky list mojej babky Margity z ktoreho vyplyvalo, ze jej matka brala na nu sirotsky prispevok od statu az do roku 1932, kym sa nevydala. Sirotsky bol vyplacany do ruk jej matke Marii, lebo bola vojnova vdova, jej muz zomrel v maji 1915 na fronte. To bol objav ! Aspon som vedela v ktorom mesiaci a roku Pavol zomrel.

Niekto mi poradil napisat na VHU do Bratislavy, co som urobila, no o Pavlovi nemali ziadny zaznam. Tak som napisala do VHU Praha, ani ti nic nemali. Musim podotknut, ze oba archivy boli velmi napomocne. Potom som napisala mail v nemcine do Kriegsarchiv vo Viedni a ti mi napisali, ze nemaju ziadne udaje o madarskych (!?!) vojakoch, vacsina zaznamov bola znicena. No tomu som ani trocha neverila. Ta ich odpoved bola dost arogantna, citila som, ze ma povazujua za otravu z Ostbloku s ktorou sa nemienia zaoberat. Tak som im znovu slusne napisla, aby prehodnotili svoj postoj, ze predsa moj pra-dedko zomrel za cisara pana (ved on bol ten, ktory vyhlasil vojnu a koli nemu zomreli miliony ludi !?) a neziadam nic ine, iba vediet kedy zomrel a kde je pochovany a prosim ich o pomoc. Odpovedali mi, ze ked zaplatim (myslim 60 EUR za stranu), tak sa ho pokusia najst, no nezarucuju uspech. Tak odrazu mali zaznamy, no iba po zaplateni by boli ochotni sa v nich hrabat. Tak sme si s otcom povedali, ze ideme napisat rakuskemu prezidentovi, no pred tymto krokom sme este napislali mail do VHU v Budapesti. Moja priatelka ho prelozila do madarciny, co povazujem za dolezite. Predsa nemozem cakat, ze v Budapesti budu vediet slovensky. Pokial by nic nenaslii, rakusky prezident by iste dostal nas srdcervuci dopis, ako zufalo hladame svojo predka...atd. Lenze po mesiaci mi odpisali z VHU v Budapesti, ze nasli zaznam o Pavlovi a to vo Viedni !?!? Tito ochotni zamestnanci zrejme ked nenasli nic v Budapesti, skusli ho najst v archive vo Viedni a tam ho naozaj nasli ! A mne sa potvrdilo to, co som si myslela o Kriegsarchive vo Viedni. Samorejme Madarom som pomocou priatelky krasne podakovala a vyjadrila som im nekonecnu vdaku mojej rodiny. A boli sme po roku o krok dalej !

Madari zistili, ze Pavol zomrel 11.5.1915 pri dedine Ordzechowa, okr. Sanok v Polsku, mal 26 rokov a bol pesiak 90. cis.kral. pluku. Objekt cintorina 1SV sa nachadza v uplnej blizkosti miestneho kostola. V objekte je niekolko samostatnych a spolocny-masovy hrob, celkove tam je vraj pochovanych 540 rakusko-uhorskych vojakov, 1 nemecky a 75 ruskych vojakov, teda spolu 616 vojakov. To ma velmi povzbudilo a zacala som studovat bojove udalosti 1SV a skutocne v tejto oblasti na tzv. Halicskom-vychodnom fronte v Polsku prebiehali boje proti ruskym vojskam. Prebiehali tu krvave boje pocas krutej zimy 1914 az do maja 1915... Na Vychodnom fronte na uzemi Polska a Slovenska zomrelo 2.500. 000 vojakov, co je hrozne cislo...

Iba som nechapala preco Pavol zomrel v 90.cis.-kral. pesom pluku, ktory mal sidlo v Jaroslawi v Polsku, ved Pavol bol Slovak. Kedze byval blizko Trencina, musel narukovat do 71. Trencianskeho pesieho pluku, alebo 15.domobraneckeho pluku uhorskej domobrany. Soblahovski vojaci rukovali iba do tichto dvoch utvarov. Po case som nasla odpoved - vysvetlil mi to isty ochotny vojak z povolania z CSL. Obce Delostreleckej. 1SV bola krvave jatky a ked jednu jednotku rozprasili, tak hrstku vojakov co prezila zaradili jednoducho do novych jednotiek...atd. A mala som odpoved, ktora znela logicky.
Po case som nasla na internete fotku uboheho plesniveho pamatnika a objektu voj. cintorina v Odrzechowej. Na nom bola plastova tabula, ktora hovorila, ze tu lezia zoldnieri Polski z rokov 1914-1981, co bola asi hlupost. Je to cintorin 1SV a lezi tu 616 vojakov roznych narodnosti a podla zakona tam nikoho ineho nesmu pochovavat. Lenze kto to mohol v Polsku po 100 rokoch vediet ? Zrejme niekto z miestnych ludi tam tu tabulu pred par rokmi zavesil.

Nevedela som ako zariadit opravu, ci vycistenie objektu. Pomoc mi ponukli z KVH Beskydy, teda skupina dobrovolnikov, ktori dobrovolne vo volnom case cistia a opravuju vojenske cinntoriny 1SV na vychode Slovenka. Staci si pozriet ich internetovu stranku. Cintorinov na vychode je asi 200 a vacsinou su zanedbane. Tito statocni dobrovolnici ich cistia a opravuju, ako vedia. Obcas im niekto prispeje na material, no v podstate to robia na kolene a robia to velmi dobre a profesionalne. Klobuk dolu pred ich zasluznou pracou ! Aspon niekto si ucti pamiatku mladych muzov, ktori boli nedobrovolne nahnani do nezmyselnej vojny (za cisara pana)! Dakujem v mene vsetkych rodin, ktori tam maju pochovanych svojich predkov !!!

Bolo mi jasne, ze KVH by som vystavila istemu riziku, keby som ich nechala vycistit objekt v Odrzechowej a samozrejme moja rodina by sa bola na tom tiez podielala. Lenze to by bolo na uzemi ineho statu, mohli byt z toho problemy. Nastastie mi zasa poradili z CSL.Obce Delostrelackej, dali mi nazov a kontakt statnej organizacie v Polsku (ROPWM), ktora je zopovedna za opravu a udrzbu vojenskych cintorinov. A tak som im napisla polsky mail (ina priatelka prelozila), ci by objekt, kde je pochovany moj pra-dedko Pavol mohli vycistit a pripadne opravit. Necakala som zazraky, lebo na uzemi Polska je asi 400 cintorinov 1SV. Opisali mi, ze to zvazia, pytali si dopis z Budapesti. Vedeli iba o jednom polskom dostojnikovi 1SV, ktory je pochovany v Odrzechowej a moje udaje z Budapesti vratane poctu pochovanych vojakov roznych narodnosti ich velmi zaujimali. Evidentne nemali potuchy kto a kolko vojakov tam lezi. Ked som sa ich asi po styroch mesiacoch pytala, ze ci sa nieco deje, odpisali mi ze mam byt trpezliva.

Nebudete verit - v juli 2014, teda presne na 100 vyrocie zaciatku 1SV bol objekt opraveny !! Poslali mi aj fotku. Nasa rodina skakala od radosti. Pavol a jeho spolubovnici i ked v spolocnom hrobe maju konecne dostojne miesto odpocinku ! Mojho otca to tak inspirovalo, ze napisal clanok: Soblahovski vojaci v 1.svetovej vojne, ktory najdete na tichto strankach spolu s fotkami z Odrzechowej.
Pred mesiacom mi znovu napisali Poliaci a pytali si osobne data mojho pra-dedka Pavla. Chcu na pomnik v Odrzechowej vyryt jeho meno. V maji 2015, presne na 100 vyrocie Pavlovho umrtia tam mame naplanovany rodinny vylet (zatial nas je 8). Myslim, ze ked sa rodina zaujima o svojich predkov a komunikuje s uradmi, veci sa mozu pohnut. V pripade nasej rodiny to skoncilo tak, ako sa tomu hovori anglicky: happy end !
Zuzana Peer

Priznam sa, ze po precitani horeuvedenych riadkov a uspesnom patrani po dedkovi, padlom v 1. svetovej v Polsku, mi vstupili slzy do oci . Takmer vsetky spominane ukony som absolvala, vo Viedni chceli len 32 E a tiez nezarucovali uspech patrania. Osobne som patrala v VHU v Bratislave, kde sa este chystam vratit. Doposial som nenasla nic. Sledujem neunavnu cinnost Poliakov, ktori na webstranke www.polegli... zapisuju nove a nove udaje o padlych vojakov v 1. vojne na ich uzemi. Patram uz par rokov, ale svojho dedka Martina Furstenczellera, ktory sa prizenil do Merasic, obci patriacej do okresu Hlohovec som este nenasla.
Ludmila

Mila pani Ludmila,
dakujem za vase mile slova ohladom najdenia hrobu mojho pra-dedka. V maji tohto roku sme sa takmer presne 101 rokov od jeho smrti dostali konecne k jeho hrobu v Odrzechowej, Polsku. Boli sme traja clenovia rodiny, teda prvi a jedini pri mieste kde je pochovany v hromadnom hrobe. Miestni ludia sa vzorne staraju o zelenu plochu okolo kostola, kde je pochovanych 616 vojackov vratane nasho. Tiez sa staraju o maly pomnik, ktory tam stoji uz 100 rokov. Podla miestneho knaza sa v objekte chystaju pridat symbolicke krize, co by bolo fantasticke. Nemusim vam opisovat aki spokojni sme odisli domov.
Aj vam zelam z celeho srdca, aby ste nasli zaznamy a hrob vasho dedka. Neprestavajte hladat, ved to poznate:"kto hlada, najde!"
S uctou,
Zuzana