1. Hľadajte doma
Prehľadajte domáce zdroje. Prehľadajte staré bedne na povale, alebo v pivnici, prezrite spevníky, biblie, fotografie a pod.. Obráťte sa na rodinu, príbuzných a opýtajte sa, či o tom niečo nevedia. Zdanlivo najmenším problémom je základný údaj meno a priezvisko. Uvedomme si, že meno aké používame dnes pre svojho predka, pravdepodobne nebude také ako sa písalo v roku 1914. Uvedomme si, že územie dnešného Slovenska bolo súčasťou Rakúsko-Uhorskej monarchie a úradným jazykom v Uhorsku bola maďarčina. Aj mená v armádnych zoznamoch z tohoto obdobia, budú zapísané v maďarskom prepise, prípadne v nemeckom. Doporučujeme na začiatok vyhotoviť si oba prepisy. Myslite aj na to, že sa krstné mená prekladali do jazykov. Nejde teda len o abecedný prepis, ale aj o prepis významový. Napr. Ján = maď. János = nem. Johan; Juraj = maď. György = nem. Georg; Pavol = maď. Pál, nem. Paul atp.
Veľmi dobrým rozpoznávacím znakom je dátum narodenia.
V ideálnom prípade doma niekde nájdete sobášny list alebo podobný dokument, možno
ho niekto z rodiny bude vedieť aspoň orientačne. Ak ho nenájdete skúste sa obrátiť
na príslušnú cirkev, kde mala v roku narodenia, sobáša farský úrad a pokúste sa
nájsť údaje v ich dokumentáciách. V štátnej evidencii (matrike) asi veľmi nepochodíte.
Staré matriky budú na okresný úradoch. Poradí vám váš obecný/mestský úrad. Budú o nich
vedieť vaše matrikárky. Pokiaľ vieme, matriky po vzniku ČSR zostali tam kde sa písali aj
predtým za Uhorska. Mnohé však boli zničené a poškodené počas druhej svetovej vojny.
Podľa všetkého by mali byť matriky na terajších okresných úradoch, správe matrík v matrikách úmrtí. Pýtajte si ale matriku úmrtí z obce, do ktorej sa písala vaša obec. Spádové obce matriky úmrtí v období vojny sa dozviete asi iba u matrikárky na okresnom úrade. Nevieme o vhodnej pomôcke. Počítajte aj s tým, že matriky po 100 rokoch sa z okresných úradov budú presúvať do štátnych archívov.
Tipy na vyhľadávanie:
1. Zápisy o mŕtvych sa v matrikách objavujú aj neskôr po vojne, pretože nezvestní sa vyhlasovali za mŕtvych postupne. Pozostalí si vybavovali vdovské dôchodky, sirotské..., notárske úrady spisovali vyhlásenia spolubojovníkov, aby sa dotyčný mohol následne vyhlásiť súdom za mŕtveho. V matrikách umretých sa preto zápisy o padlých objavujú aj dávno po vojne, aj v tridsiatych rokoch, pretože tieto vyhlásenia sa matrikám oficiálne zasielali. K vybavovaniu prevodu majetku sa vyhlasovalo za mŕtvych aj neskôr. (Kuriózny je prípad môjho známeho, ktorý prastarého otca súdne vyhlasoval za mŕtveho v roku 2013!).
2. Čs. vojenské posádkové veliteľstvá mali Duchovné správy, ktoré v medzivojnovom období vystavovali Úmrtné listy (tiež na základe vyhlásení spolubojovníkov spísaných pred notárom alebo na matrike). A tieto Úmrtné listy zasielali na faru v príslušnej obci trvalého bydliska dotyčného. Niektoré fary to archivujú dodnes, ak neurobili skartovanie.
Treba rozlišovať matriky štátne - vedené od roku 1895, kde štátny matrikár zapisoval údaje o ľuďoch bez rozdielu nábož.príslušnosti a matriky cirkevné, vedené príslušnou farou. Údaje v nich o tých istých osobách môžu byť rôzne obsažné, prípadne môžu v jednej z nich chýbať.
ODPORÚČAME:
familysearch.org
Stránka obsahuje skeny niektorých štátnych a cirkevných matrík. Zoznam postupne dopĺňajú. Možno budete mať šťastie a vaša matrika je tu už spracovaná.
Ešte dôležitejším údajom je však miesto narodenia. Len málokto si mohol dovoliť (aj z hľadiska financií, alebo vzdialenosti) rodiť v nemocnici. Spravidla sa rodilo doma. Problémom by mohlo byť sťahovanie, napr. za prácou. Pokiaľ vieme, zvyčajne sa odvedenec musel dostaviť k svojmu útvaru, kde vykonával povinnú vojenskú službu. Ak nemáme informácie, kde vykonával vojenskú službu (niektorí odvedenci ju ani nevykonávali, ale boli odvedení dodatočne, až počas vojny), doporučovali by sme pokračovať s variantom, že miesto narodenia určilo miesto odvedenia, ak nepochodíme musíme uvažovať aj s možnosťou zaradenia k inému vojenskému telesu.
Môže nastať prípad (podobne ako v prípade sťahovania), že sa mládenec oženil, presťahoval do inej obce k manželke a bol odvedený až odtiaľ. Zvyčajne to však bolo opačne, nevesta nasledovala muža. Proste pojem príslušnosť k obci sa vzťahuje na obec odkiaľ bol vojak odvedený do vojenskej služby. Počet prípadov, kedy bol vojak príslušný k inej obci než k tej, kde sa narodil je však vzhľadom k počtu všetkých vojakov malý.
ODPORÚČAME:
Databáza obcí Slovenska na adatbank.sk
Databáza obsahuje slovenské i maďarské pomenovanie obcí a lokalít na Slovensku. Nie všetky sa tak volali aj v Uhorsku!
SKÚSTE AJ:
Neúplná databáza obcí Slovenska na geni.sk
Databáza obsahuje slovenské i maďarské pomenovanie 3.600 obcí Slovenska. Ide zrejme ale o názvy z obdobia Uhorska.
Administratívne usporiadanie slovenskej časti Uhorska v rokoch 1867 - 1922. Zdroj: Ministerstvo vnútra SR - Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska - Príloha č. 4 (400 k
Nasledujúca tabuľka "wiki" ukazuje župy na území Slovenska v rokoch 1884 – 1918. Dajú sa tam naklikať pomerne podrobné mapy žúp, kde sa dá daná obec identifikovať.
Od konca 19. storočia navyše v Uhorsku existovali municipiálne mestá, ktoré boli viac-menej na úrovni žúp. Na Slovensku to boli tieto štyri mestá:
Podrobné mapy Rakúsko-Uhorska okolo roku 1910
z tzv. "III. vojenského mapovania". Po kliknutí na odkaz vyššie sa zobrazí všaobecná mapa strednej Európy. Podľa Vášho blízkeho mesta kliknite na príslušný "rámček". Zobrazí sa Vám mapa v mierke 1:200 000 v súbore o veľkosti 3 - 3,5 MB. (rôzne doby vydania, v texte dole podľa čísel "rámčekov")